Keď sa hovorí o národných kultúrnych pamiatkach, väčšinou si predstavíme staré hrady a zámky, kostoly či zdobené tradičné obydlia. Pomerne veľkú časť pamiatok evidovaných v slovenskom Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok však tvoria aj technické pamiatky, za akú je považovaná aj Železničná stanica Nové Zámky.
Väčšina návštevníkov stanicu navštívi počas toho, ako v tomto dôležitom železničnom uzle prestupuje. Mnohí z nich sú udivení dizajnom výpravnej haly, ktorý je funkčný a vďaka šikovnej implementácii umeleckých diel aj vizuálne pôsobivý.
Železničná stanica Nové Zámky zaujme laika, dôkazom čoho je množstvo úchvatných fotografií v rôznych skupinách na Facebooku. Stavbu si, samozrejme, pochvaľujú aj odborníci, bez čoho by sa v registri národných kultúrnych pamiatok nikdy neobjavila.
História
Nové Zámky, ktoré sa nachádzajú zhruba na polceste medzi Bratislavou a Budapešťou, zohrávali dôležitú úlohu v železničnej preprave už od polovice 19. storočia, kedy boli prvýkrát napojené na koľaje. Postupne boli vybudované priame spojenia s Prievidzou, Zvolenom, Komárnom či Zlatými Moravcami, čím svoje postavenie dôležitého železničného uzla len upevnili.

Dôležitý železničný uzol je titul, ktorý v časoch mieru napĺňa obyvateľov mesta hrdosťou, v časoch vojny však predstavuje obrovské riziko. Počas druhej svetovej vojny boli Nové Zámky (vtedy súčasť Maďarského kráľovstva) trikrát bombardované americkými vzdušnými silami. Mesto, ktoré bolo pred druhou svetovou vojnou tretím najväčším na Slovensku, sa premenilo na ruiny a nálety pripravili o život asi 4 000 ľudí.

Zničená bola aj pôvodná železničná stanica, ktorá predstavovala najdôležitejší cieľ útokov. S výstavbou novej, tej aktuálnej, sa začalo v roku 1966 a do prevádzky bola uvedená v 1971. V roku 2022 pred stanicou odhalili odhalený pamätník obetiam bombardovania tvorený pokrčenými koľajnicami, ktorého tvorcom je Mgr. art. Roman Hrčka, ArtD.
Zaujímavé je, že hoci široké okolie stanice čelilo masívnej deštrukcii, priamo v areáli železničnej stanice sa dochoval pôvodný vodojem.

Skvelá architektúra
Novú železničnú stanicu, ktorá mala za cieľ nahradiť provizórne objekty, navrhol Ing. arch. Vojtech Fifik. Fifik pri tom využil svoj skvelý prehľad v aktuálnych trendoch a výsledkom bola moderná a kvalitná stavba. Novozámocká železničná stanica disponuje štyrmi nástupišťami, pričom na prvé je možné vstúpiť z poschodia haly.

Presnejšie povedané, bolo to možné v minulosti. V súčasnosti je totiž poschodie už veľmi dlhý čas uzavreté, čo je obrovská škoda. Hore sú umiestnené hodnotné umelecké diela, ktoré sú tak verejnosti nedostupné.

Umenie na každom kroku
Okrem kvalitných obkladov a lámp, ktoré hneď upútajú pozornosť návštevníkov, nájdeme v novozámockej železničnej stanici aj niekoľko diel od uznávaných slovenských a českých umelcov. Pod schodiskom sa nachádza zdobená fontána od Ernesta Zmetáka, ktorá, žiaľ, nie je v prevádzke.

Pred železničnou stanicou sa nachádza bronzové sochárske dielo Juraja Meliša s názvom s názvom Symbol železničnej prevádzky. Zo strany nástupíšť je obdobný motív zastúpený dvojicou travertínových objektov Otakara Čičátku.
Na poschodí by sme našli drevené reliéfy Leto a Zima sochára Ludwika Korkoša a v reštauračnej časti zasa drevené skulptúry od Václava Kautmana. Priamo oproti vstupu sú vo výške umiestnené dva reliéfy od sochára Jaroslava Kočiša.

Vedľa hlavnej haly sa nachádza niekoľko ďalších menších miestností. Jednou z nich je niekdajšia čakáreň pre matky s deťmi. Tento priestor sa dlhé roky nevyužíva, avšak jeho krásna rozprávková výzdoba v podobe reliéfov od keramikára Ignáca Bizmayera je stále na mieste.

Časová schránka
Novozámocká stanica každodenne vybaví desiatky rôznych spojov vrátane medzinárodných rýchlikov a vďaka solídnemu technickému zázemiu vykonáva aj údržbu vozidiel. Z pohľadu cestujúceho sú na mieste k dispozícii všetky služby, ktoré môže potrebovať – WC, reštaurácia, bufet, obchody s novinami a inými drobnosťami, pokladnice, infocentrum.

Azda najviac fascinujúce je to, že stanica si napriek veľkej vyťaženosti stále udržiava viac-menej pôvodný stav. Lampy, obklady, sedačky v čakárni a umelecké diela sú staré desiatky rokov a stále verne slúžia.
Modernizácia priniesla väčšinou len menšie kozmetické úpravy, ktoré nerušia celkový dojem časovej kapsule dizajnu a architektúry 60. a 70. rokov. Ide o veľkú vzácnosť, pretože na Slovensku nie sú nezvyčajne necitlivé zásahy do starých budov, ktoré ich menia na chaotickú a nevkusnú zmes vplyvov a štýlov.
V prípade, že budeš v lete cestovať a budeš čakať na prestup na železničnej stanici v Nových Zámkoch, využi ten čas na jej obhliadku.





















