Frustrácia mladšej generácie na Slovensku stúpa. Neprešiel by deň, keď by sa členovia našej redakcie nestretli s mladými ľuďmi, ktorí sa k seniorom vyjadrujú negatívne. Tvrdia, že seniori svojimi hlasmi vo voľbách držia krajinu v minulosti a vymieňajú budúcnosť vnúčat za balíčky sociálnych istôt.
Rozhodli sme sa vyjsť priamo do ulíc Bratislavy a s touto tvrdou tézou konfrontovať seniorov. Stretli sme ich na trhovisku v Medickej záhrade, na Trnavskom mýte, na dunajskom nábreží, ale aj na Obchodnej ulici. Výsledkom je rôznorodá mozaika názorov, ktorá potvrdzuje hlbokú generačnú priepasť.
Prvé kroky nás viedli na Miletičovu, kde reakcie seniorov sprevádzala obranná energia a pocit krivdy. Sedemdesiatjedenročný Ján sa na nás pozrel s neskrývaným pohoršením: „To vážne niekto hovorí? My sme celý život dreli. Nemali sme na výber. Dnešní mladí majú všetko otvorené a len sa sťažujú.“ Podobne to videla aj 67-ročná Henrieta. „Mladí sú len rozmaznaní. Chceli by všetko. Teraz a hneď,“ povedala. Svojou ofenzívou nás nejeden dôchodca šokoval, no potom prišli aj iné vyjadrenia.
Seniori kritizovali mladých, ale ukázali aj sebareflexiu
Následne sme na obchodnej ulici oslovili osemdesiatročného Stanislava, z ktorého hlasu sršalo sklamanie: „Tridsať rokov som pracoval v strojárstve. Ťažká robota. Z dôchodku aj tak ledva zaplatím lieky. A ešte mám byť vinný za stav štátu? Kukajte radšej na politikov, prosím.“
K vlne kritiky sa pridala aj Ľudmila, ktorej prekáža rozpor v správaní mládeže: „Hovoria o tolerancii. Oni sú ale najmenej tolerantní. Ak má niekto iný názor, hneď je pre nich hlúpy dôchodca. Hnevá ma to,“ povedala nám.
V Medickej záhrade sme však narazili na úplne iný tón. Mnohí oslovení prejavili prekvapivú sebareflexiu. Sedemdesiatročná Jana s kritikou mladých súhlasí: „Strašne sa im ospravedlňujem. Keď vidím, koho volia len kvôli trinástemu dôchodku, nie je mi z toho dobre, vôbec.“
Podobne to vníma šesťdesiatšesťročný Miroslav: „Viem. Naša generácia zamrzla v čase. Bojíme sa nového. Keby som bol mladý, tiež som nahnevaný na dôchodcov,“ poznamenal s pobavením v hlase.
75-ročná Helena pri téme mladých spomenula svoje vnúčatá: „Plne ich chápem. Chcú modernú krajinu, pekné nemocnice. Tu sa to akosi zaseklo a netešia sa z toho. Myslím si, že oprávnene.“ Do vlastných radov udrel aj sedemdesiatdvaročný Vladimír. „Netreba sa na nikoho urážať. Možno majú pravdu, ale určite to netreba podávať takto,“ povedal s víziou upokojenia nálady v spoločnosti.
Skrýva sa pravda niekde v strede?
Na dunajskom nábreží sme našli názory, ktoré odmietali čiernobiele videnie sveta. Sedemdesiatročný Štefan vidí pravdu uprostred: „Naša generácia síce vraj počúva populistické sľuby, cíti sa neistá, áno, no mladí zasa neustále odchádzajú do zahraničia. Kto to tu má potom meniť?“ Sedemdesiatdvaročný Ján v tom vidí politickú hru: „Politici zámerne štvú mladých proti starým, aby odpútali pozornosť od vlastných kšeftov.“
Marta zas doplnila, že generalizovať je chyba: „Nie každý dôchodca volí rovnako a nie každý mladý je progresívny. Sme proste rozdelená spoločnosť.“ Podľa sedemdesiatdvaročnej Evy je problém v odlišnom vnímaní sveta. „Mladí vidia svet cez čísla a grafy, my cez odžité roky. Mali by sme viac sedieť za jedným stolom,“ povedala nám.
Záver ankety však opäť patril ostrej kritike moderného životného štýlu. Sedemdesiatosemročná Vlasta reagovala útokom: „A čo robia oni? Pozerajú do telefónov a hovoria cudzími slovami.“ Sedemdesiatročný Ivan zasa vidí u mladých nedostatok odolnosti. „Keby to tu mali radi, zostali by a pomohli to tu zlepšiť.“
Našu sondu uzatvára šesťdesiatsedemročný Tibor slovami o nevďačnosti. „Rodičia im dajú prvé-posledné a oni sa potom otočia a povedia, že za všetko zlé môžeme my.“
Slovenské ulice nám ukázali, že napätie medzi generáciami je reálne. Kým jedna strana pociťuje krivdu, druhá prepadá bezmocnosti. Zásadným zistením však zostáva, že medzi seniormi je veľa tých, ktorí kritiku prijímajú s pokorou a prajú mladým lepšiu budúcnosť.
