Žiariace zuby, rozpadnuté čeľuste a pomalá smrť: Tragický príbeh „Rádiových dievčat“, ktoré prepísali dejiny bezpečnosti práce

Na začiatku 20. storočia bol považovaný za zázrak vedy. Predával sa v lekárňach, pridával sa do kozmetiky, zubných pást a dokonca aj do čokolády. Svet zachvátila rádiová horúčka. Pre desiatky mladých Američaniek sa však táto fascinujúca, v tme svietiaca substancia stala rozsudkom smrti. Príbeh takzvaných „Radium Girls“ (Rádiových dievčat) dodnes mrazí krutosťou korporátneho klamstva a neuveriteľným utrpením obetí, ktoré však nakoniec zmenilo svet.

Zázračný prvok, ktorý očaril svet

Keď v roku 1898 manželia Marie a Pierre Curieovci objavili rádium, boli ním fascinovaní. Samotná Marie Curie neskôr spomínala, ako ich v temnote laboratória zelenkavé svetlo napĺňalo úžasom, píše sa na stránke Atomic Heritage Foundation – Nuclear Museum. Vedci si síce uvedomovali jeho silu – obaja utrpeli popáleniny a bojovali s chronickou únavou –, no medicínsky svet v ňom videl spásu. Zistilo sa totiž, že rádium dokáže ničiť choré bunky, čo vyvolalo sen o lieku na rakovinu.

Fascinácia vedou sa rýchlo zvrhla na čistý biznis. Vtedajšia spoločnosť uverila mýtu o univerzálnom lieku, ktorý mal pomáhať pri slepote, ťažkom akné aj obyčajnom prechladnutí, informuje portál All That´s Interesting.

Skutočný zvrat však nastal, keď americký vynálezca William J. Hammer zmiešal kryštály rádiovej soli s lepidlom a sulfidom zinočnatým. Vznikla fosforeskujúca farba, ktorú spoločnosť U.S. Radium Corporation zaregistrovala pod obchodným názvom Undark. Keď v roku 1917 Spojené štáty vstúpili do prvej svetovej vojny, armáda nutne potrebovala prístroje, ktoré by vojaci v zákopoch a piloti v kokpitoch videli aj v úplnej tme. Spoločnosť získala kontrakty na výrobu takýchto zariadení.

Prominentná práca, ktorá svietila v tme

Do tovární v štátoch New Jersey, Illinois či Connecticut začali prúdiť desiatky mladých, vlastenecky naladených žien. Práca v U.S. Radium Corporation bola vnímaná ako lukratívne terno. Tieto dievčatá zarábali zhruba trikrát viac ako v iných fabrikách. Práca bola ľahká, čistá a vnímala sa ako služba vlasti.

Ich úlohou bolo precízne maľovať drobné číslice na ciferníky hodiniek. Aby boli línie dokonalé a farba na štetcoch nezasychala, dievčatám bol odporúčaný jednoduchý trik: olízať hrot štetca jazykom do ostrého tvaru.