Nadpriemerné teploty, vlny horúčav, sucho a riziko požiarov. To je leto, ktoré podľa odborníkov čaká Slovensko. Extrémne horúčavy sa totiž stávajú štandardom letných sezón a čoraz viac zaťažujú zdravie ľudí, mestá aj infraštruktúru.
Kľúčom k zvládnutiu horúčav má byť podľa Európskeho klimatického paktu kombinácia zelene, efektívneho hospodárenia s vodou, tienenia a priemyselného urbanistického plánovania.
Klimatológovia aktuálne svoju pozornosť sústreďujú aj na klimatický jav El Niño, a teda prirodzený jav v Tichom oceáne, ktorý môže ovplyvňovať počasie na viacerých kontinentoch.
Klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavol Faško vysvetlil, že El Niño je zatiaľ vo fáze rozvoja a vrcholiť by malo na rozhraní rokov 2026 a 2027. Ide pritom o jav, ktorý prebieha na južnej pologuli, a uvádza sa, že jeho vplyv na počasie v Európe je neurčitý alebo menej konkrétny.
Štyri rekordne teplé ročné obdobia po sebe
„Nie je to také konkrétne, ako napríklad v Austrálii, kde El Niño spôsobuje sucho, a naopak, na určitej časti západného pobrežia Južnej Ameriky výdatné zrážky. Pri poslednom El Niño, ktoré vrcholilo na rozhraní rokov 2023 a 2024, sme na Slovensku zaznamenali štyri rekordne teplé ročné obdobia po sebe. Toto sa u nás nikdy v histórii meteorologických meraní predtým nestalo,“ doplnil klimatológ s tým, že v septembri 2024 boli v strednej Európe s veľmi nepriaznivými následkami.
Letné horúčavy budú pokračovať aj v tomto roku. Klimatológovia tvrdia, že tu nie sú žiadne signály toho, že by mal nastať návrat k chladnejšiemu letu. Rastúca priemerná teplota, naopak, spôsobuje, že obdobia extrémnych horúčav sa objavujú častejšie a trvajú dlhšie. Toto leto bude na Slovensku podľa Faška dokonca ešte teplejšie, než je dlhodobý priemer. Klimatológ by to však ešte nespájal s aktuálne rozvíjajúcim sa El Niño.
Faško upozornil aj na výskyt búrok, ktoré sú v niektorých prípadoch sprevádzané aj nebezpečnými javmi, či už ide o intenzívny dážď, veľké krúpy, nárazový vietor, veľa bleskov či rýchle lokálne povodne.
Tropické dni, keď je nad 30 stupňov Celzia či tropických nocí, keď je teplota nad 20 stupňov Celzia predstavujú v dlhších sériách aj zdravotné riziko. Záťažou je to pritom aj pre zdravých ľudí, no najviac ohrozené sú deti a chronicky chorí pacienti.
Ako ochrániť domácnosť pred prehrievaním?
Odborníci súčasne radia, ako ochrániť domácnosť pred prehrievaním. Odporúčajú najmä vonkajšie tienenie, teda žalúzie, rolety či markízy, ktoré dokážu znížiť teplotu v interiéri lepšie než vnútorné tienenie.
Najlacnejším a dôležitým opatrením je podľa Dušany Dokupilovej z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV aj správne vetranie: „Vetráme najmä v noci a nadránom, keď sú teploty najnižšie. Ak je vonkajšia teplota nižšia ako vnútorná, môžeme vetrať dlhšie a ochladiť aj steny bytu. Počas dňa je vhodné vetrať len krátko, aby sme vymenili vzduch bez prehrievania interiéru.“
Zároveň je podľa nej dôležité aj obmedzenie zdrojov tepla v domácnosti. To znamená, že sporák je ideálne používať skôr ráno alebo večer, keď vieme teplo odviesť von. Význam má podľa jej slov aj znižovanie „skrytých“ zdrojov tepla, ako sú staršie elektrospotrebiče či žiarovky, ktoré je možné nahradiť úspornejšími alternatívami.
Pomôcť zároveň môže aj úprava interiéru, napríklad odstránenie kobercov. Dlažba a parkety totiž pôsobia v lete chladnejšie. „Dobrým a lacným riešením je aj ventilátor, ktorý je však vhodné nasmerovať na stenu, nie priamo na telo,“ doplnila Dokupilová.
Podľa odborníkov už dnes nie je v hre otázka, či budú horúčavy častejšie, ale ako dobre sa na ne vieme pripraviť. Slovenské mestá totiž podľa odborníkov nie sú pripravené na horúčavy. Podľa Dokupilovej by mali systematicky rozvíjať tzv. modrú a zelenú infraštruktúru. Ide o kombináciu zelene a vodných prvkov, ktoré spolu prirodzene ochladzujú prostredie.
„Obe zabezpečujú výpar vody, čím dosiahnu, že prijatá slnečná energia sa vyparí. Pri výsadbe zelene by mali brať do úvahy aj silu stromov oproti kríkom či kvetom. Strom nielenže odparí výrazne viac vody, ale poskytuje aj tieň,“ vysvetlila Dokupilová.
