História sci-fi filmu sa väčšinou opiera o hlboko filozofické a chladné diela, ako napríklad Vesmírna odysea od Kubricka, Blade Runner od Scotta či Stalker od Tarkovského. Potom je tu Star Wars, ktorý taktiež zmenil dejiny kinematografie a ešte k tomu do sveta sci-fi priniesol humor. Niekde na rázcestí medzi týmito prístupmi však existuje snímka, ktorá je však taká absurdná, že divák nevie, či sa smiať nad fórmi o pohlavných orgánoch, alebo tápať nad jej filozoficky metafyzickou náložou. Hovoríme o filme Zardoz.
Väčšina internetovej populácie pozná tento film len vďaka jedinému vizuálnemu vtipu. Obrázok Seana Conneryho – ikonického, hypermaskulínneho Jamesa Bonda – ako behá po írskych lúkach v žiarivo červených bedrových plienkach, vysokých kožených čižmách, s hustým mongolským vrkočom a svadobným závojom na hlave, je dnes legendárnym meme.
Ak nie, priprav sa. Snímka Zardoz z roku 1974 od vizionárskeho režiséra Johna Boormana nie je len obyčajný zlý film. Je to hlboký, znepokojujúci, vizuálne agresívny a nesmierne kuriózny experiment, ktorý balansuje na tenkej hranici medzi absolútnou filozofickou genialitou a psychotickým záchvatom vyvolaným predávkovaním halucinogénmi.
Božia hlava chrlí smrť
Predstav si rok 2293. Zem je zničená a ľudstvo je rozdelené do dvoch táborov. Na jednej strane sú Brutáli – špinavá, zdivočelá masa robotníkov, ktorá žije v prachu a blate. Nad nimi vládne kasta zvaná Vyhladzovači, ktorej členom je aj Zed (Sean Connery). Ich jedinou životnou náplňou je jazdiť na koňoch, kynožiť Brutálov a uctievať svojho boha Zardoza.
A ako tento boh vyzerá? Je to obrovská, letiaca betónová hlava s kamennou tvárou, ktorá sa vznáša nad krajinou, chrlí z úst tisíce pušiek a do megafónu reve reč, ktorá definuje celú absurdnú estetiku filmu: „Zbraň je dobrá! P*nis je zlý! P*nis prináša nový život, ktorý pustoší zem!“ reve lietajúca skala a ďalej hlása, aby jej poskokovia ukončili životy všetkých Brutálov.
Zed však nie je len tupý stroj na ukončovanie životov. V hlave sa mu zrodí pochybnosť. Skryje sa do útrob lietajúcej kamennej hlavy a dostane sa za oponu – do mýtického Vortexu. Miesta, kde žije elita ľudstva, takzvaní Veční. A tu sa film mení z postapokalyptického béčka na čistý filozofický surrealizmus a bizár.
Absencia libida
Veční sú ľudia, ktorí vďaka technológiám a umelej inteligencii dosiahli dokonalú nesmrteľnosť. Nestarnú, nemôžu ochorieť a ich spoločnosť riadi dokonalá demokracia. Znie ti to ako raj? V Boormanovom podaní je to ten najhnusnejší psychologický očistec, aký si dokážeš predstaviť.
Keď totiž človek dosiahne nesmrteľnosť a zažije všetko, čo sa zažiť dá, stratí motiváciu. Veční preto kompletne stratili s*xualitu. Ženy sú frigidné, muži trpia permanentnou impotenciou. Jediný spôsob, ako v tejto spoločnosti pocítiť vzrušenie, je kolektívna mentálna m*sturbácia alebo upadnutie do stavu totálnej katatónie zvaného „Apatia“.
Ak niekto vo Vortexe poruší pravidlá, spoločenstvo ho nepotrestá väzením, ale starnutím. Odsúdia ho napríklad na to, že jeho telo zostarne o 50 rokov, zatiaľ čo myseľ zostane nesmrteľná.
Keď do tohto sterilného, odľudšteného sveta plného impotentných intelektuálov vo vreciach namiesto šiat vtrhne polonahý, primitívny Zed poháňaný čistým testosterónom, nastáva šok. Veční ho neberú ako hrozbu, ale ako zoologickú senzáciu. V jednej z najbizarnejších scén filmu vedkyne skúmajú Zedovo telo. Aby pochopili, ako funguje primitívny muž, premietajú pred ním er*tické obrázky a sledujú, či dokáže dosiahnuť stav vzrušenia, zatiaľ čo o tom vedú akademickú debatu.
Pravda ukrytá v knihe
Sean Connery pritom do projektu vstúpil hlavne kvôli tomu, aby sa zbavil nálepky Jamesa Bonda. „Connery práve skončil s natáčaním bondoviek a nedostával žiadne ponuky, tak jednoducho prišiel a vzal to.“ Sám herec sa k tomu však staval o niečo vážnejšie. Postupne objavil vo filme Zardoz niečo viac. V rozhovore pre časopis Films and Filming v roku 1974 Connery vyhlásil, že Zardoz bol „jedným z najlepších nápadov, na aké za celé veky narazil“, a tvrdil, že ho na tomto sci-fi filme ho úplne dostala absencia „vesmírnych lodí a rakiet“.
„To, čo ma naozaj zaujíma, je možný vývoj spoločnosti v nadchádzajúcich storočiach,“ pokračoval. „Spôsob, akým sa v scenári vyvíjajú jednotlivé vrstvy a typy ľudí, je fascinujúci, osviežujúci a pokojne by mohol byť pravdivý.“ Väčšina divákov a kritikov nakoniec v Zardoze takú hĺbku nenašla, hoci si film v rokoch po svojom vydaní vybudoval silný kultový status.
Film pravdepodobne vznikol pod vplyvom omamných látok
John Boorman napísal a natočil Zardoz v stave totálnej tvorivej slobody (a podľa všetkého aj pod vplyvom kultúry omamných látok 70. rokov). Film je preplnený symbolikou pohlavných orgánov, psychedelických zrkadiel a komunitného tanca.
Samotný názov „ZARDOZ“ v sebe skrýva geniálny zvrat, ktorý Zed odhalí v knižnici: je to skratka z knižky The Wizard of Oz (Čarodejník z krajiny Oz). Celé náboženstvo bolo len cynickým sociálnym inžinierstvom jedného z večných, ktorý chcel kontrolovať populáciu.
Zardoz v čase svojho vydania komerčne totálne vyhorel a kritici ho rozniesli na kopytách. Diváci odchádzali z kín znechutení vizuálnym chaosom a absurditou. Dnes je to však klenot. Je to dielo, ktoré sa odvážilo ukázať, že ľudská utópia a nesmrteľnosť by v realite neviedli k osvieteniu, ale k totálnemu emocionálnemu rozkladu, nude a impotencii.
Ak máš teda odvahu na filmový zážitok, ktorý ti vymaže doterajšie predstavy o žánri sci-fi, pozri si Zardoz. Ale varujeme ťa – ten obraz Seana Conneryho v červených plienkach z hlavy už nikdy nedostaneš.
