Letné horúčavy nie sú moderným vynálezom. Hoci dnes vnímaš globálne otepľovanie ako pálčivý problém súčasnosti, s extrémnymi teplotami sa museli vyrovnávať už naši predkovia. Bez elektriny, klimatizácie či moderných chladničiek však museli zapojiť obrovskú dávku kreativity.
Niektoré z ich metód boli geniálnym predchodcom dnešných technológií, iné zasa hraničili s bizarnosťou, nad ktorou dnes len krútiš hlavou. Ak však máš chuť po niečom netradičnou a už skutočne nevieš, ako si s horúčavami poradiť, môžeš niektorú z týchto metód vyskúšať. Budeš však na to potrebovať nemalú dávku vynaliezavosti, pretože takéto výdobytky už, bohužiaľ, na svete nejestvujú. Možno niekde v múzeu.
Perzské chytače vetra (Bâdgir)
Starovekí Peržania žili v nehostinných púštnych podmienkach, no ich architektonická genialita im umožnila vytvoriť niečo, čo by si dnes nazval pasívnou klimatizáciou. Vyvinuli takzvané bâdgiry, čo boli vysoké vežovité konštrukcie postavené na strechách budov. Tieto veže mali za úlohu zachytiť aj ten najmenší závan chladnejšieho vetra vo vyšších vrstvách atmosféry a nasmerovať ho nadol do obytných priestorov.
Celý systém fungoval na princípe tlaku a aerodynamiky. Teplý vzduch z vnútra domu stúpal nahor a unikal von, zatiaľ čo chladný vzduch zhora bol tlačený dole, často navyše prechádzal cez podzemné vodné kanály (qanaty). Tento proces vzduch nielen ochladil, ale aj príjemne zvlhčil, vďaka čomu mali prepychové púštne sídla stabilnú a znesiteľnú teplotu aj počas tých najhorúcejších dní.
Rímsky sneh z hlbokých hôr
Rímska elita milovala luxus a horúce letá v Ríme boli pre nich utrpením. Cisári a bohatí patricijovia preto našli spôsob, ako si dopriať ľadové osvieženie uprostred júla. Zamestnávali armády otrokov, ktorých jedinou úlohou bolo bežať do neďalekých Apeninských hôr, nakopať tam sneh a ľad a čo najrýchlejšie ho priniesť späť do mesta, zabalený v slame a koži, aby sa neroztopil.
Tento horský sneh sa následne nepoužíval len na chladenie potravín. Rimania ho pridávali priamo do svojho vína, miešali ho s medom a ovocím, čím vytvorili predchodcu dnešného sorbetu, alebo ním jednoducho obkladali svoje postele a hodovacie miestnosti. Pre bežného občana to bol nepredstaviteľný luxus, no pre mocných to bol symbol statusu a najlepší spôsob, ako prežiť antické horúčavy.
Mokré závesy a sluhovia s vejármi v Indii
V starovekej a stredovekej Indii sa panovníci spoliehali na silu prírody kombinovanú s lacnou pracovnou silou. Aby zvládli monzúnové horúčavy, začali na okná a dvere palácov vešať špeciálne rohože utkané z koreňov aromatickej trávy zvanej khus. Tieto rohože boli neustále polievané vodou. Keď cez ne prechádzal horúci suchý vzduch zvonku, voda sa odparovala a do paláca prúdil príjemne chladný, voňavý vzduch.
Aby bol efekt dokonalý, v miestnostiach boli nainštalované obrie stropné vejáre známe ako pankah. Išlo o masívne kusy látky visiace zo stropu, ktoré boli prepojené lanami vedúcimi cez stenu do vedľajšej miestnosti alebo na chodbu. Tam sedeli sluhovia, takzvaní pankahwallahs, ktorí celé hodiny ťahali za laná, aby udržali vzduch v neustálom pohybe.
Egyptské nočné chladenie posteľou
Starovekí Egypťania museli čeliť neúprosným teplotám bez moderných vymožeností. Preto prišli s takzvanou „egyptskou metódou“ spania, ktorú niektorí ľudia v upravenej forme využívajú dodnes. Keďže noci v Egypte bývali po horúcom dni dusné, spánok bol takmer nemožný. Egypťania preto pred spaním namočili svoje prikrývky alebo plachty do vody a dôkladne ich vyžmýkali, aby zostali len vlhké.
Keď sa do takejto vlhkej plachty zabalil vtedajší človek, proces odparovania vody z látky odoberal teplo z jeho tela a vytváral príjemný chladivý efekt. Hoci riskovali, že sa prebudia v premočenej posteli, táto metóda im umožnila zaspať aj v tých najhorších podmienkach. Bohatší Egypťania navyše nechávali okolo svojich postelí rozostaviť nádoby s vodou, ktoré počas noci zvlhčovali vzduch.
Viktoriánsky fenomén kúpacích strojov
Počas 19. storočia v Británii sa stalo nesmierne populárnym cestovanie k moru s cieľom schladiť sa. Avšak prísna viktoriánska morálka a etiketa nedovoľovali, aby sa muži a ženy len tak premávali po pláži v plavkách (ktoré vtedy navyše pripomínali skôr ťažké vlnené šaty). Riešením tohto puritánskeho problému bol vynález s názvom kúpací stroj (bathing machine).
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
