Leto bez chaty akoby ani nebolo letom. Stačí, že niekto túto tému načne v skupinovom chate, a razom sa rozbieha debata o tom kedy, kde, ako a kto bude šoférovať. Zrazu sa v nás prebúdza genetická stopa našich predkov. Celkom dobrovoľne opúšťame komfort moderných bytov a splachovacích záchodov a poberáme sa na miesto uprostred ničoty, kde líšky dávajú dobrú noc a komáre ťa doslova žerú zaživa. Ale predsa to má svoje čaro.
Takzvané chatovice majú presne stanovený harmonogram, z ktorého sa nedá vybočiť. Každá partia prechádza rovnakými fázami, od totálneho materiálneho šialenstva pri balení až po finálne vytriezvenie z lesnej idylky. Poďme si o nich spolu prečítať.
Logistické šialenstvo na štyroch kolesách
„Berieme len to najnutnejšie,“ odznie v skupinovom chate, no nikto túto poznámku neberie príliš vážne. Realita následne pripomína evakuáciu pred živelnou katastrofou. Do auta putujú tri obrovské tašky s oblečením, prenosný gril, vrece uhlia a toľko potravín, že by ste poľahky uživili menší africký štát. A možno aj väčší. Samozrejme, nesmú chýbať spoločenské hry, teplé deky, stolový ventilátor a fén na vlasy. Kufor auta praská vo švíkoch, ale nikomu to nevadí. Čo sa nevojde, to sa potlačí kolenom. A čo sa nepotlačí kolenom, to skončí niekomu na nohách.
Bezpečnostná kontrola objektu
Po otvorení dverí nikto nezačne vykladať veci. Najprv totiž treba všetko skontrolovať. Každú poličku, každý kút, jednoducho všetko, kam oko dohliadne. Podľa katastra totiž možno chatu vlastníte vy, ale nikto nevie, či sa tam za mesiace vašej neprítomnosti nenasťahovala rodina monštruóznych pavúkov. A ani jeden z vás sa nechce zobudiť na to, že mu niečo cupitá po tvári.
Bohužiaľ, došlo k najhoršiemu – nezvaný hosť odhalený. V tomto momente dochádza k prísnej deľbe práce na základe pohlavia. Ženy strategicky obsadzujú vyvýšené pozície a hystericky jačia, akoby ich z kože drali. Muži, naopak, dostávajú dôležitú bojovú úlohu, a či sa im to páči alebo nie, musia invazívny hmyz odstrániť. Novinami, papučou či starou metlou, výber likvidačného zariadenia ostáva len na nich.
Gril bude pripravený… raz
Každá partia má jedného samozvaného experta, ktorý preberá plnú kontrolu nad ohňom či grilom. Odmieta akúkoľvek pomoc (aj tak by ste mu to len pokazili) a okolo pahreby tancuje s priam posvätnou úctou. Dobré mäsko potrebuje dobrý oheň, a dobrý oheň si vyžaduje trpezlivosť. Ha. Lenže presne tá sa vám minula už počas cesty, cez druhú cikpauzu na benzínke.
„Dajte tomu ešte päť minút,“ čičíka rozzúrený dav, lenže týchto päť minút už trvá vyše hodiny. Rozzúrený dav teda nemá inú možnosť, ako obžierať suchý chleba s horčicou a dúfať, že toto trápenie čoskoro pominie. Veď raz to predsa musí prísť, nie?
Zlyhanie ľudského faktora
Možno ste si so sebou priniesli polovicu domácnosti, no jednu dôležitú vec ste na sto percent zabudli. Pivo to nie je, toho máte po milú Jarmilu. Ale otvárak? Na ten už nikto nemyslel. Presnoríte všetky zásuvky, no tichá prosba, nech tam predchádzajúca partia zabudla nejaký erárny, ostáva nevypočutá. Na rad teda prichádza improvizácia, ktorá sa nesie v duchu motta: Keď ti nechýba odvaha, všetko môže byť otvárač. Jeden to skúsi o hranu stola, iný o zárubňu, ďalší o kovové zábradlie. A prekvapivo, niečo z toho vyjde. Chvalabohu.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
