Každý, kto niekedy pracoval s ľuďmi, vie, že realita často prekonáva aj tú najbláznivejšiu komédiu. Zákazníci, klienti či okoloidúci totiž občas položia otázky, pri ktorých človek na chvíľu prestane veriť vlastným ušiam. Niektoré pobavia, iné vyvolajú dlhé ticho a nad ďalšími zostáva rozum stáť. Na Instagrame sa ľudia podelili o najstupídnejšie otázky, ktoré im niekto položil v práci, a my sme z ich odpovedí vybrali tie najvtipnejšie aj najbizarnejšie.
1. Raz sa ma zákazníčka spýtala, či ju sledujem, pretože som v obchode s potravinami vždy, keď tam je aj ona. Fakt šokujúce, keďže tam pracujem. Myslel som si, že si robí srandu, tak som so smiechom odpovedal: „Áno, a ešte ma za to aj platia.“ Dala si zavolať manažéra.
2. Pôsobím ako letuška, takže som voči hlúpym otázkam už relatívne obrnená. Pravidelne sa ma niekto počas letu pýta, či môžem otvoriť okno, nech sa tam trochu vyvetrá. Moja najobľúbenejšia bola ale pani, ktorá sa ma spýtala: „Nemôžete trochu stíšiť ten hluk? Nič tu nepočujem.“ Ten hluk vychádzal z motorov.
3. Pracujem v lekárni. Spomínam si na zákazníčku, ktorá sa ma spýtala, či si môže daný krém aplikovať aj na dovolenke mimo mesta. „Samozrejme, prečo by ste nemohli?“ nechápal som. „Lebo sa na ňom píše, že sa má aplikovať lokálne,“ odpovedala. Skoro som sa zadrhol.
4. Podal som zákazníčke platobný terminál. Chvíľu sa naňho skúmavo pozerala a následne sa spýtala: „Píše mi to, že mám zadať PIN. Čo mám robiť?“ Ja neviem, pani. Skúste začať žonglovať.

5. V minulosti som brigádovala v psom útulku. Nechcite vedieť, koľkokrát sa ma ľudia, ktorí prišli na venčenie, pýtali, ako vieme mená psíkov, ktoré k nám prišli z ulice. Stávalo sa to tak často, že sme si z nich začali strieľať, že hovoríme psou rečou. Niektorí nám to reálne zožrali.
6. Pracujem ako kuriér. Každý druhý deň sa ma niekto pri preberaní zásielky spýta, čo je vo vnútri. Ako to mám vedieť, kamoš? Ja som si to neobjednal.
7. „Môžem to vrátiť? Mám k tomu aj blok,“ spýtala sa zákazníčka. Bez toho, aby som si daný blok prezrela, som jej povedala, že určite. Až neskôr som zistila, že pani si daný tovar zakúpila v roku 2019.
8. Robím na pošte. Nedávno k nám prišla pani poslať balík, na ktorom nebola adresa. Myslela som si, že sa pomýlila, stať sa predsa môže čokoľvek. „Počkať, to tam fakt musím napísať adresu? Ja ale nechcem, aby každý vedel, kde býva môj syn!“ osopila sa na mňa. Doteraz neviem, či si myslela, že si ho ten balík magicky nájde ako list z Rokfortu, alebo čo.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane





















