Vlastniť psa je krásna, no občas poriadne psychicky náročná záležitosť. Každý majiteľ štvornohého chlpáča dobre vie, že obyčajné venčenie málokedy prebieha podľa predstáv. Naplánuješ si pohodovú päťminútovú prechádzku okolo paneláku, no realita sa obratom mení na výdatné kardio či silový tréning. Slovenskí psičkári tvoria špecifickú komunitu, ktorú spája rovnaké každodenné „utrpenie“, ale aj nekonečná láska k ich miláčikom. Ak denne riešiš vražedné pohľady susedov, poklady v kríkoch či boj s plastovými vrecúškami, v nasledujúcich situáciách sa stopercentne nájdeš.
Herecký výkon roka hneď za dverami
Proces začína v sekunde, keď pohľadom čo i len zavadíš o vôdzku. Tvoj pes už šípi, čo príde, a razom sa mení na týrané zviera, ktoré nevystrčilo labky z domu aspoň sto rokov. Že ste sa vrátili domov len pred dvoma hodinami? To ho absolútne nezaujíma. Vo výťahu spustí srdcervúci plač a kvíli tak nahlas, až susedia vykúkajú z bytov a kontrolujú, či mu náhodou neubližuješ. Ty sa len červenáš a potichu mu dohováraš, nech nerobí hanbu na celú bytovku.
Štrajk na prvom metri
Keď sa konečne prebojujete cez vchodové dvere, čakáš divoký beh vpred. Doma predsa lietal ako tornádo, takže očividne má veľa energie, ktorú potrebuje spáliť. Lenže tu nastáva prudký zvrat. Pes prejde dva metre, ociká prvý roh a sadne si. Potiahneš vôdzku raz – nič. Skúsiš druhýkrát – opäť bez výsledku. Prosíkaš, žobroníš, vyťahuješ maškrty… no on len čučí a ani sa nehne. Keď definitívne stratíš nervy a potiahneš ho silnejšie, všimnú si to všetci naokolo. A tebe neostáva iné, ako dúfať, že na teba nezavolajú Slobodu zvierat.
Krík ako psí Instagram
Sny o svižnej prechádzke hynú hneď pri prvej známke zelene. Pre teba to možno predstavuje len obyčajný krík, no preňho ide o centrum spoločenského diania. Každá lavička, strom či steblo trávy nesie špecifický pach, ktorý musí tvoj pes zňuchať do posledného dúška. Ovoňať, olízať, zanalyzovať – to je jeho aktuálne motto, a čo ovonia, olíže a zanalyzuje, to musí následne aj ocikať. Predsa len, nech celé sídlisko vie, kto je tu pánom.
Pokusy o zdvorilú konverzáciu
Niekedy jednoducho nemáš svoj deň. Nemáš potrebu sa s nikým vybavovať, chceš si len nasadiť slúchadlá a v pokoji sa prejsť. Lenže tvoj pes má iné plány. S radosťou sa pristaví pri každom chlpáčovi, ktorý ide okolo, čo otvára dvere otravnému small talku medzi majiteľmi.
Nasleduje povinné: „Dobrý deň.“ Potom otázka: „Je to fenka alebo psík?“ O pár sekúnd už riešite vek psa, značku granúl, veterinára aj to, či rád cestuje autom. Ak máš reaktívneho psa, pridáva sa ešte nekonečné vysvetľovanie, že dnes sa naozaj nechce kamarátiť. A hoci si tú istú konverzáciu absolvoval už stokrát, stále ťa dokáže vnútorne unaviť.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
