Nie každý nepríjemný deň v práci spôsobí náročný zákazník alebo pokazený počítač. Niekedy za všetkým stojí človek, ktorý sedí o pár dverí ďalej a na vizitke má napísané šéf. Na Reddite sme našli desiatky príhod od ľudí, ktorí zažili absurdné zákazy, ponižovanie, bizarné pravidlá aj rozhodnutia, nad ktorými zostáva rozum stáť. Niektoré ťa pobavia, pri iných ti pravdepodobne stúpne tlak. Ak si si niekedy myslel, že horšieho nadriadeného ako toho svojho už nikto nemá, možno po prečítaní týchto príbehov zmeníš názor.
1. Môj šéf zorganizoval „urgentnú poradu“, na ktorej nám oznámil, že sa mu nepáči, keď sa len tak zdvihneme od stola a on nevie, kam ideme. Vraj je to veľmi neprofesionálne. Odvtedy mu píšem správu zakaždým, keď idem na toaletu alebo si odbehnem po kávu. Minulý piatok som mu poslal dokopy deväť správ, načo mi odpísal: „Nemusíš mi písať zakaždým, keď niekam ideš.“ Tak som mu odpovedal, že sa len snažím byť dostatočne profesionálny.
2. Naše oddelenie dostalo nového manažéra. Nemohol sa zúčastniť prvej pondelkovej porady, tak len poslal prezentáciu, ktorú ho mala predstaviť. Nespomínalo sa tam prakticky nič o jeho pracovných skúsenostiach, zato niekoľko slidov venoval útržkom z biblie. Na záver dodal, že by ocenil „kresťanský“ prístup k práci, nech to už znamená čokoľvek. Všetci sme pozerali ako teľce na nové vráta.
3. Pracujem ako pomocníčka v závodnej kuchyni. Raz som v chladničke narazila na nejaké potraviny po záruke, tak som ich vyhodila. Môj šéf na mňa následne navrieskal, že to boli potraviny, ktoré sa dnes mali spracovať do obedov. Upozornila som ho, že všetky boli po záruke, a on len odvrkol: „Ráno som ich chutnal a nič im nebolo.“ Následne dodal, že ak ešte raz niečo vyhodím bez jeho vedomia, budem to musieť preplatiť.
4. Moja bývalá šéfka ma z nejakého dôvodu nenávidela. Keďže pracujem pre obrovskú firmu a mnohí naši klienti sú zo zahraničia, kvôli rozdielnym časovým pásmam komunikujeme výhradne prostredníctvom mailov. Nikto nikdy nemal problém s tým, ako píšem maily, okrem nej. Všetkým ostatným bolo všetko jasné, nikto nemal dodatočné otázky, iba ona. Možno preto, že sa celej veci absolútne nerozumela.
Jedného dňa teda rozhodla, že každý mail, ktorý napíšem, musí prejsť cez ňu. Na truc som sa rozhodol tento rozkaz plniť do poslednej bodky. Denne napíšem vyše sto mailov a pri každom jednom som ju volal k svojmu stolu. Keď neprišla, išiel som ja za ňou, hoc aj dole do firemnej jedálne. Po dvoch týždňoch neochotne priznala porážku a povedala mi, nech to už nerobím.
5. Šéf si ma zavolal k sebe na rekapituláciu mojich celoročných výsledkov. Dvadsať minút ma vychvaľoval do nebies, no keď prišla reč na koncoročný bonus, len sucho skonštatoval, že tento rok žiaden nebude. Ani sa to nesnažil zaobaliť za to, že firma mala náročný rok. Na rovinu mi povedal, že sa rozhodli tieto peniaze „investovať inde“ – do zamestnania dvoch zbytočných manažérov, jeho dobrých kamarátov.
6. Nedovolil mi ísť na pohotovosť, napriek tomu, že som silno krvácala z intímnej oblasti. Aj tak som šla. Sestrička na pohotovosti s hrôzou skonštatovala, že v živote nevidela toľko krvi. SESTRIČKA NA POHOTOVOSTI!!! Potrebovala som okamžitú hospitalizáciu a transfúziu krvi. Moja mama zavolala dotyčnému manažérovi, čo sa deje, a on? On tvrdil, že to je stresom, a že ma zajtra čaká v práci. O päť dní neskôr mi diagnostikovali rakovinu.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
