Predstav si scenár, že do životopisu už nenapíšeš „aktívny vodič a mierne pokročilý v Exceli“, ale „schopný presvedčiť umelú inteligenciu, aby robila moju prácu za mňa“. Dnes už totiž šéfov neohúriš tým, že vieš spraviť pekne farebnú tabuľku alebo že zvládaš kopírovať texty bez preklepov. Ak chceš na dnešnom trhu práce zažiariť, musíš si začať tykať s algoritmami. Ak nie, tak ťa na pohovore predbehne aj usilovnejší robotický vysávač.
Ako informoval web TECHBYTE.sk, svet sa skrátka kompletne zbláznil do moderných technológií. Nehovoríme pritom len o svadobných obradoch medzi človekom a umelou inteligenciou. Niektorí ľudia sa stále učia obsluhovať kancelársky kávovar, zamestnávatelia však už snívajú o tíme plnom AI virtuózov.
Podľa nového výskumu spoločnosti HiBob až 77 % britských organizácií očakáva, že sa znalosť umelej inteligencie stane už v priebehu nasledujúceho roka absolútnou nutnosťou pre väčšinu bežných, netechnických pozícií.
Umelá inteligencia je už takmer všade
Éra, kedy bola umelá inteligencia výhradnou hračkou IT špecialistov a programátorov zavretých v tmavých miestnostiach, sa tak definitívne končí. Trh práce prechádza dynamickou premenou a schopnosť narábať s AI sa stáva štandardnou výbavou na väčšine stoličiek. Otázka, kto má vlastne zamestnancov do tejto novej doby zaškoliť a niesť zodpovednosť za ich zvyšovanie kvalifikácie, však naďalej vyvoláva búrlivé diskusie.
Šéfovia v tom zatiaľ nemajú úplne jasno, a tak skúšajú kombinovať lov na hotové talenty s investíciami do vlastných ľudí. Správa HiBob ukazuje, že až 82 % firiem sa snaží investovať do interného vzdelávania svojich zamestnancov. Až 80 % organizácií má pritom paralelne nastavené stratégie na nábor kandidátov, ktorí už silnými AI zručnosťami disponujú.
Pri samotnom tréningu v praxi sa firmy pohybujú systémom pokus-omyl a používajú rôzne recepty. Presne tretina zamestnávateľov (33 %) využíva rôzne formy finančného sponzorovania vzdelávacích kurzov a rovnako 33 % firiem dáva svojim ľuďom vyhradený pracovný čas na to, aby s AI jednoducho experimentovali. Zvyšných 31 % na to ide cez pripravené výzvy (prompty) a verené pracovné postupy. To len dokazuje, že jednotný vzdelávací štandard v korporátoch zatiaľ neexistuje.
Zamestnávatelia počítajú skúsenosti s AI za veľký prínos
Preto musia samotní zamestnanci prevziať iniciatívu a nečakať, kým im pečené pečené holuby spadnú do úst. Vedenie podnikov totiž AI čoraz viac tlačí do oficiálnych meradiel. Viac ako tri pätiny zamestnávateľov (63 %) zohľadňujú prácu s umelou inteligenciou pri povyšovaní. Až 61 % ju rovno zapracovalo do hodnotenia výkonu.
Generálny riaditeľ HiBob Ronni Zehavi k tomu dodáva: „Víťazmi v ére umelej inteligencie budú tie organizácie, ktoré dokážu definovať spoločný jazyk zručností, identifikovať, kde sa schopnosti reálne nachádzajú, a presunúť talent tam, kde vytvára najvyššiu hodnotu.“ Dobrou správou je, že táto námaha nezostane bez odmeny a firmy sú ochotné siahnuť hlboko do vrecka.
Prieskum totiž odhalil, že neuveriteľných 97 % zamestnávateľov je pripravených ponúknuť kandidátom s preukázateľnými AI schopnosťami platové zvýhodnenie vo výške minimálne 10 %. Znalosť AI tak už nie je len zanedbateľný benefit, ale kľúčová vstupenka k lepšej kariére a podstatne štedrejšej výplatnej páske.
Kam až umelá inteligencia zájde?
Aj keď sa zamestnávatelia predbiehajú v tom, kto rýchlejšie pretlačí umelú inteligenciu do každej pracovnej pozície, v reálnom svete to občas vyzerá skôr ako komédia než sci-fi. Firmy vyžadujú od svojich ľudí neustálu prácu s AI a snívajú o dokonalých algoritmoch. Pod nablýskanou kapotou moderných technológií sa však neraz skrýva len obyčajný, do krvi potiaci sa človek.
Zúfalý tlak na inovácie totiž vedie k úsmevným situáciám. Situáciám, kedy sa spoločnosti snažia presvedčiť svet o svojej technologickej pokročilosti, no v skutočnosti za závesom len tajne využívajú lacnú ľudskú silu, ktorá sa na algoritmus jednoducho iba hrá.
Dokonalým príkladom tejto absurdity boli autonómne predajne Amazon Just Walk Out. Zatiaľ čo americký gigant zákazníkom hrdo prezentoval revolučnú technológiu, kde stačilo vojsť do obchodu, vziať tovar z regála a bez placenia odísť, lebo všetko mala pod palcom pokročilá umelá inteligencia a kamerový systém, realita bola podstatne humornejšia.
Ako sa neskôr ukázalo, namiesto neomylných AI neustále kontrolovalo a manuálne označovalo nákupy viac než tisíc živých pracovníkov v Indii, ktorí v podstate slúžili ako „ľudský procesor“. Ukázalo sa tak, že najrýchlejší spôsob, ako dnes vytvoriť fungujúcu umelú inteligenciu, je obliecť obyčajných ľudí do neviditeľného plášťa a tváriť sa, že je to systém.
