Mýtus zo školských lavíc či krvavá realita? Archeologické objavy odkrývajú pravdu o Tróji

Veľkolepá snímka Odysea od režiséra Christophera Nolana patrí v súčasnosti k najväčším trhákom, ktoré má divák možnosť vidieť v kinách. S filmom sa však už od prvých zverejnených snímok a trailerov spája aj poriadna kritika. Nolanovi je vyčítané, že Odysea nie je historicky presná.

Je to vidieť napríklad na oblečení a brneniach. Viaceré postavy na sebe majú zbroj, aká nezodpovedá archeologickým nálezom z obdobia, v ktorom sa Odysea mala odohrávať. Skôr pripomína oveľa neskoršie typy brnenia. Je to akoby niekto natočil film o bitke pri Moháči a osmanské a uhorské vojská by po sebe strieľali kalašnikovmi.

Istá časť divákov bola pobúrená hereckým obsadením – v Nolanovej Odysei nehrajú prakticky žiadni grécki herci a väčšina z hercov a herečiek ani nevyzerá ako priemerný obyvateľ Grécka či širšieho stredomorského regiónu.

Tieto pripomienky sú na mieste, avšak ignorujú jednu dôležitú vec – Nolan sfilmoval mýtus, nie skutočnú dejinnú udalosť. O historickú presnosť sa vôbec neusiloval. Dlhá cesta Odysea domov je v jeho podaní oddelená od dejinných a zemepisných reálií. Predstavuje univerzálny a večný príbeh zasadený do vlastného sveta. Pre menej chápavých divákov by ako indícia mohlo poslúžiť to, že v Odysei sa objavujú nadprirodzené bytosti ako sirény či kyklop.

Skúsme teraz oddeliť Homérov mýtus o Trójskej vojne od historických skutočností. Existovalo vôbec mesto Trója v skutočnosti? Ak áno, kde sa nachádzalo? Môžu mať Homérom opisované udalosti z trójskej vojny aspoň čiastočnú oporu v realite? Ako vznikli samotné diela Iliada a Odysea?