Pondelkový príchod do práce môže byť čoskoro úplne iný, než na aký sme zvyknutí. Ak ťa namiesto šéfa privíta algoritmus, ktorý robí tvoju prácu rýchlejšie a bez nároku na stravné lístky, sociálny systém čaká poriadny šok. Spoločnosť OpenAI preto vydala dokument „Industrial Policy for the Intelligence Age: Ideas to Keep People First“.
Tvrdí v ňom, že nastupujúca éra superinteligencie nie je vzdialené sci-fi, ale realita, ktorá si vyžaduje okamžitú premenu celého štátu, daní a trhu práce. Na spoločensky problematické prípady uletených dôchodcoch, ktorí sa hádajú s rodinami kvôli umelej inteligencii, sa gigant zatiaľ nezameriava.
Zatiaľ čo predchádzajúce priemyselné revolúcie nám dali celé desaťročia na prispôsobenie, dnešná umelá inteligencia napreduje míľovými krokmi. Systémy, ktoré ešte len včera nezvládli bez chyby vyriešiť ani jednoduché zadanie, čoskoro zvládnu šialene komplexné projekty.
Ako píše web TECHBYTE.sk, aby ľudia pri tomto tempe neťahali za kratší koniec, OpenAI navrhuje niečo, čo znie ako sen každého zamestnanca: pilotný 32-hodinový pracovný týždeň bez skresania mzdy.
Vládnuca umelá inteligencia by mala niečo dať aj ľuďom
Vyššia produktivita poháňaná AI by nemala plniť len vrecká majiteľov firiem, ale mala by sa vrátiť pracujúcim v podobe osobitných bonusov a kratšieho času stráveného v kancelárii. Sociálny systém by sa navyše v prípade masívneho prepúšťania dokázal aktivovať automaticky.
Zároveň by sa prístup k nástrojom AI mal stať novým ľudským právom – podobne ako elektrina či internet. Menšie firmy a podnikatelia by zas mali dostávať granty, školenia a lacnejšiu infraštruktúru, hoci na to bude treba najprv poriadne posilniť elektrizačnú sieť.
Pýtaš sa, z čoho by to štát zaplatil, keď stroje nahradia ľudí a výber daní z miezd klesne? Návrh počíta s presunom daňového zaťaženia na podnikové zisky, kapitál a takzvané „dane na roboty“. Štát by navyše prostredníctvom verejného majetkového fondu investoval do technológií a zisky z rastúcej produktivity rozdeľoval ľuďom ako pravidelné dividendy – presne tak, ako to robia ropné veľmoci so svojím prírodným bohatstvom.
Umelá inteligencia ako súčasť moderného života
Umelá inteligencia je zručnosť, ktorú trh práce čoraz viac vyžaduje aj na bežných, netechnických pozíciách. Podľa výskumu spoločnosti HiBob až 77 % firiem očakáva, že práca s AI bude už do roka povinnou výbavou zamestnancov. Keďže jednotné štandardy vzdelávania zatiaľ neexistujú, zamestnávatelia kombinujú kurzy, vyhradený čas na experimentovanie aj nábor už hotových talentov.
Iniciatíva sa však vyplatí priamo zamestnancom. Viac ako 60 % firiem prácu s umelou inteligenciou zohľadňuje pri povyšovaní a hodnotení výkonu. Schopnosť ovládať AI nástroje je navyše priamou cestou k vyššiemu príjmu – až 97 % zamestnávateľov je ochotných kandidátom s týmito zručnosťami priplatiť minimálne 10 % k platu.
OpenAI to myslí vážne
Príbeh o rozprávkovom bohatstve a štvordňovom víkende však dopĺňa aj mrazivé varovanie pred kybernetickými útokmi či biologickým zneužitím. OpenAI preto požaduje prísne audity, overovanie obsahu a záchrannú brzdu na izoláciu neposlušných modelov.
Kritici síce namietajú, že OpenAI len maľuje ružové vzdušné zámky a snaží sa ovplyvniť politikov pred príchodom prísnych regulácií, no firma to myslí vážne. Vo Washingtone už údajne zbiera spätnú väzbu a za najlepšie nápady rozdáva granty až do výšky 100-tisíc dolárov.
Slováci v používaní umelej inteligencie mierne zaostávajú za susedmi
Ako pred časom informoval web Pravda, podľa reportu Microsoft AI Diffusion Report 2026 používa generatívnu AI vyše 26 % Slovákov v produktívnom veku, čím predbiehame svetový priemer (17,8 %). V rámci V4 však zostávame posledný za Maďarskom, Poľskom aj Českom, ktoré už prekročili 30-percentnú hranicu. Keďže AI zásadne zvyšuje produktivitu v kanceláriách aj priemysle, tento odstup môže neskôr negatívne ovplyvniť našu konkurencieschopnosť.
Svetovými lídrami v využívaní AI sú Spojené arabské emiráty (vyše 70 %) a Singapur (63 %). V Európe zatiaľ dominujú Nórsko či Francúzsko s takmer polovičnou adopciou. Globálne dáta navyše ukazujú jasnú priepasť medzi rozvinutým severom a menej rozvinutým juhom, kde širšiemu nasadeniu technológií bráni najmä chýbajúca infraštruktúra a nižšia úroveň digitálnych zručností.
