K vraždám sa mal priznávať vo vlastných piesňach: Toto je príbeh Harryho Footmana, hviezdy, ktorá sa sama vymazala z histórie

Na internete občas narazíš na príbeh, ktorý pôsobí až príliš neuveriteľne na to, aby bol pravdivý. A predsa mu množstvo ľudí verí. Presne taký je aj prípad Harryho Footmana.

Charizmatický spevák, ktorého hlas si mal podmaniť celú Ameriku, sa postupne zmenil na muža spájaného s jednou z najtemnejších hudobných záhad. Kde sa končí realita a kde sa začínajú domnienky, je pritom dodnes predmetom diskusií.

Muž, ktorého poznala celá Amerika

Podľa najznámejších príbehov patril Harry Footman medzi rokmi 1931 až 1937 k najväčším hudobným hviezdam v Spojených štátoch. Jeho hlas mal pravidelne znieť v celoštátnom rozhlasovom vysielaní, ktoré každý týždeň počúvali desiatky miliónov ľudí.

O Harrym sa hovorilo ako o šarmantnom mužovi, ktorý nepotreboval žiadnu extravaganciu, aby zaujal. Stačilo mu postaviť sa pred mikrofón a spievať. Jeho koncerty sa vypredávali, rozhlasové vystúpenia patrili medzi najočakávanejšie udalosti a jeho meno sa v krátkom čase stalo známym po celej krajine.

V roku 1933 mal vydať svoj prvý album, ktorý okamžite vystrelil medzi najúspešnejšie nahrávky svojej doby. Footman sa stal tvárou obdobia, v ktorom mali ľudia na výber podstatne menej informačných kanálov než dnes.

Ak sa niekomu podarilo preniknúť do celoštátneho rádia, bol prakticky súčasťou života miliónov domácností. Práve preto si jeho poslucháči vytvárali pocit, akoby ho osobne poznali. Bol pre nich symbolom nádeje, pokoja a istého druhu úniku z každodennosti.

Za úspechom sa však mala skrývať aj jeho temnejšia stránka. Podľa príbehov trpel depresiami a sociálnou úzkosťou. Ešte výraznejšie zmeny si však ľudia začali všímať v jeho hudbe.

Pôvodne pokojné tóny postupne nahrádzali oveľa pochmúrnejšie skladby. Niečo v nich začalo pôsobiť inak. Temnejšie. Brutálnejšie.

A poslucháči začali mať čoraz silnejší pocit, že to už nie sú iba obyčajné piesne.

Ľudia okolo neho začali miznúť

Približne v rovnakom období sa začali objavovať zvláštne udalosti spojené s ľuďmi z Footmanovho najbližšieho okolia.

V roku 1933 mali jeho prvého manažéra Bernarda Glicka nájsť mŕtveho v železničnom depe v Chicagu. Koroner mal okolnosti jeho smrti označiť za nejednoznačné. Jasný záver neprišiel a neskôr sa začali objavovať špekulácie o tom, či prípad nemohol súvisieť práve s Footmanom.

Jeho nástupca vydržal vo funkcii iba osem mesiacov. Potom sa údajne bez predchádzajúceho upozornenia presťahoval do Kanady a až do konca života odmietal odpovedať na otázky týkajúce sa Footmana.

Ďalší zvláštny moment mal prísť v roku 1935. Počas jediného týždňa údajne opustili Footmanovu koncertnú kapelu traja hudobníci. Ani jeden z nich nevysvetlil, prečo odišiel. Čo je ešte zvláštnejšie, podľa príbehov sa už žiadny z nich nevrátil k profesionálnemu hraniu hudby. Jeden mal dokonca mimo záznam povedať novinárovi, že to, čo sa dialo v autobuse počas turné medzi jednotlivými mestami, ho bude prenasledovať do konca života.

V roku 1936 mala počas zastávky na turné vo vidieckej časti Louisiany zmiznúť aj Footmanova osobná asistentka Margaret Hollowell. Jej veci zostali v hotelovej izbe, auto na parkovisku a topánky pri posteli. Samotnú Margaret už podľa príbehu nikdy nenašli. Vyšetrovanie malo trvať iba štyri dni a následne ho úrady bez jasného vysvetlenia uzavreli.

Samostatne by sa každý z týchto prípadov možno dal považovať za zvláštnu zhodu okolností. Spolu však vytvorili obraz, ktorý začal pôsobiť čoraz znepokojivejšie.

A potom prišiel rok 1937.

Album, ktorý mal byť priznaním

Vtedy mal Harry Footman vydať album s názvom Guilty as Charged, teda Vinný podľa obvinení. Už samotný názov pôsobil provokatívne. Skutočný rozruch však prišiel až po tom, ako si ľudia začali všímať jednotlivé skladby. Každá mala niesť meno a priezvisko konkrétneho človeka. Podľa príbehov však nešlo o vymyslené postavy, ale o reálnych ľudí a udalosti, ktoré sa s nimi spájali.

Poslucháči začali porovnávať texty piesní so známymi prípadmi a zisťovali, že niektoré detaily do seba až nepríjemne zapadajú. V skladbách sa údajne objavovali informácie, ktoré pôsobili skôr ako záznam udalostí než ako umelecká fikcia. Začala sa preto šíriť desivá teória.

Čo ak Harry Footman nepísal piesne, ale priznania?

Podľa príbehov, ktoré sa s albumom spájajú, začali po jeho vydaní do vydavateľstva prichádzať telefonáty od znepokojených poslucháčov. Niektorí vraj zašli ešte ďalej a obrátili sa priamo na políciu. Boli presvedčení, že nepočúvajú obyčajný hudobný album, ale sériu priznaní ukrytých v piesňach. Každá ďalšia skladba mala prinášať nové detaily a podozrenie, že nejde o fikciu, ale o opis skutočných udalostí.

Z Footmana sa tak mal stať muž, ktorý svoje údajné zločiny neskrýval. Práve naopak. Podľa tejto teórie ich dobrovoľne vložil do hudby a pustil ich celej Amerike.

Zatknutie sa zmenilo na filmovú naháňačku

Tlak na úrady mal po vydaní albumu výrazne narásť. Ak boli podozrenia pravdivé, obľúbenec Ameriky sa mohol cez svoju tvorbu priznávať k sérii brutálnych činov. Podľa príbehov preto začali plánovať jeho zatknutie priamo počas koncertného turné. Malo ísť o moment, ktorý by videla verejnosť na vlastné oči.

Lenže Footman mal byť o niekoľko krokov vpred. Počas koncertu údajne náhle prerušil vystúpenie, zmizol zo zákulisia a nastúpil do pripraveného auta. V tej chvíli sa rozbehla policajná naháňačka, ktorá podľa niektorých zdrojov trvala približne tri hodiny.

Niektoré verzie hovoria dokonca o stovke policajných áut. Práve toto číslo však patrí medzi najspornejšie časti príbehu. Aj ľudia, ktorí sa prípadom zaoberajú, upozorňujú, že sto vozidiel by bolo na rok 1937 mimoriadne veľa.

Samotný koniec naháňačky je však ešte zvláštnejší. Vozidlu malo dôjsť palivo. Policajti ho obkľúčili a pripravili sa na zadržanie speváka. Keď však otvorili dvere, auto bolo prázdne. Vo vnútri sa mala nachádzať iba tehla opretá o plynový pedál. Práve tá mala držať auto v pohybe bez vodiča. Ako sa Footmanovi podarilo dostať z vozidla bez toho, aby si to niekto všimol, zostalo nevysvetlené.

A od tej chvíle sa jeho stopa stráca.

Zmizol zo sveta, no jeho príbeh nezmizol

Po udalostiach z roku 1937 sa podľa príbehov Harry Footman už nikdy verejne neobjavil. Žiadne potvrdené fotografie, rozhovory ani spoľahlivé správy o jeho ďalšom živote. Jedna z verzií tvrdí, že sa neskôr uchýlil na odľahlý pozemok vo Vermonte. Footmana však nikto nevyšetroval ani verejne neidentifikoval.

Práve preto sa objavila teória, že si svoj odchod pripravil veľmi dôkladne. Nenaplánoval svoju smrť, ale vlastné zmiznutie. Z človeka, ktorého meno mal poznať prakticky každý Američan, sa stal niekto, koho už nikto nedokázal nájsť.

A tu prichádza najväčší otáznik celého príbehu. Dodnes neexistujú jednoznačné historické dôkazy, ktoré by potvrdili všetky udalosti spájané s Harrym Footmanom. Neexistujú ani všeobecne uznávané dobové fotografie, ktoré by jeho identitu nespochybniteľne doložili. Preto sa čoraz častejšie objavuje názor, že Harry Footman môže byť moderným internetovým fenoménom, ktorý sa časom začal prezentovať ako zabudnutá historická realita.

Bol teda Harry Footman skutočnou hviezdou, ktorej život postupne obrástol neuveriteľnými príbehmi? Alebo sledujeme jednu z najprepracovanejších internetových legiend, ktorá dokázala presvedčiť ľudí, že patrí do americkej histórie? Odpoveď možno nikdy nedostaneme. A práve preto tento príbeh funguje tak dobre aj dnes.