Predstav si, že umelá inteligencia je ako nový zázračný kuchynský robot. Vie vymyslieť recept, navariť, poumývať riad a ešte ti aj pochváliť účes. Problém je, že všetci v susedstve sa tak nadchli, že si naň vzali druhú hypotéku, hoci ten robot zatiaľ občas namiesto koláča upečie tvoju obľúbenú papuču. A presne v tomto momente prichádza na scénu chlapík, ktorý kazí každú dobrú párty – miliardár Ray Dalio.
Ray nie je len taký obyčajný strýko z internetu, ktorý nadáva na novoty. Je to človek, ktorý predpovedal finančný kolaps v roku 2008 skôr, než väčšina bankárov stihla dopiť svoje ranné espresso. Zakladateľ najväčšieho zaisťovacieho fondu sveta Bridgewater Associates, ktorý počas svojho pôsobenia kočíroval majetok za 150 miliárd dolárov, si najnovšie sadol do podcastu The Diary Of A CEO a priniesol sprchu ľadovej vody pre všetkých, ktorí si myslia, že na AI zarobia bez prázdnych vreciek.
Varovanie, z ktorého mrazí
Ako informoval web LadBible, tento 76-ročný finančný veterán upozorňuje, že technologická eufória nebezpečne pripomína historické bubliny, ktoré nakoniec praskli s poriadnym hrmotom. „Nechcem skákať k záverom, skôr chcem vysvetliť logiku, ktorá k nim vedie,“ objasňuje Dalio svoju metódu.
„Som vo fáze života, keď chcem ľuďom pomôcť pochopiť vzťahy medzi príčinou a následkom. To, čo voláme bublinou, nastáva vtedy, keď ceny vyletia do neba, firmám sa extrémne darí a potom to celé skolabuje. To má obrovský vplyv na ekonomiku aj trhy – presne ako v roku 1929 alebo počas dot-com bubliny v roku 2000. Mal pád v roku 1929 vplyv na ľudí? Áno, nasledovala Veľká hospodárska kríza,“ začal svoje vysvetľovanie.
Dalio, ktorého majetok Forbes odhaduje na 15,4 miliardy dolárov, prirovnáva dnešný ošiaľ okolo umelej inteligencie k príchodu internetu na prelome tisícročí. Vtedy boli všetci presvedčení, že na každej webstránke s mačiatkami sa dá rozprávkovo zbohatnúť. Vtedy aj dnes ľudia podliehajú pocitu, že nemôžu šliapnuť vedľa. Bezhlavo investujú, berú si pôžičky a úplne zabúdajú na to, že aj prehnaná cena má svoje hranice.
Umelá inteligencia je novým bohom
„Práve teraz sme z AI všetci nadšení, a právom. Prinesie revolučné zmeny,“ pripúšťa miliardár, no vzápätí dvíha varovný prst pred najväčším omylom drobných aj veľkých investorov. Upozorňuje, že ľudia si často pletú vetu „toto zmení svet“ s predstavou, že „na tejto investícii sa nedá prehrať“. Podľa neho každý zatúži mať svoj kúsok z koláča a v zaslepení prestane riešiť reálnu hodnotu toho, čo vlastne kupuje.
Kľúčový problém podľa Dalia spočíva v tom, že sme zabudli na základný ekonomický rozdiel medzi papierovým bohatstvom a skutočnými peniazmi v peňaženke. „Bohatstvo nie je to isté ako peniaze,“ pripomína legendárny investor.
„Vidíme množstvo ľudí, ktorí bohatnú, ale toto bohatstvo nemôžeš len tak minúť – musíš ho najprv predať, aby si získal peniaze, pretože minúť môžeš len peniaze. A keď potom z akéhokoľvek dôvodu potrebujú hotovosť – či už sa zmenia dane, alebo stúpnu úrokové sadzby a treba splácať dlhy – bublina sa prepichne a začne klesať,“ varuje.
Keď tento dominový efekt odštartuje, panika urobí svoje a celý proces nákupnej horúčky sa okamžite prepne do spiatočky. Dalio usudzuje, že presne takto funguje psychológia všetkých trhových bublín v histórii. Ľudia v strachu, že zmeškajú životnú príležitosť, úplne vypnú kritické myslenie a prestanú sa pýtať tú najdôležitejšiu otázku – či cena, ktorú práve platia, dáva vôbec nejaký zmysel.
AI robí aj kritické chyby
Nástup moderných technológií do zdravotníctva mal odbúrať byrokraciu a zachraňovať životy. V brazílskom štáte Minas Gerais sa však zmenil na tragédiu. Iba 32-ročná Rebeca Cardoso Tenente Molina zomrela na septický šok po tom, čo neúnosných päť dní čakala na schválenie prevozu na jednotku intenzívnej starostlivosti.
Automatizovaná štátna platforma Core Saúde MG totiž na základe algoritmov pridelila jej kritickému stavu skóre len 6,8 z 10. Tým ju v poradovníku predbehli iní pacienti. Hoci sa rodina pokúšala zvrátiť systém novými testami aj súdnou cestou, mladá žena zomrela len pár hodín po neskorom transporte do 300 kilometrov vzdialenej nemocnice.
Tragický prípad rozpútal ostrú globálnu diskusiu o strate autonómie zdravotníkov a nebezpečnej byrokracii algoritmov, zatiaľ čo štát nový systém obhajuje štatistikou s vyše 120-tisíc úspešnými hospitalizáciami a plošným znížením úmrtnosti.
