Ak máš pocit, že na slovenskej politickej scéne je nuda, bývalá hlava štátu ti opäť raz dokáže, ako sa dá aj s poriadnou dávkou nadhľadu vstúpiť do úplne novej životnej etapy. Ako informoval web Plus JEDEN DEŇ, exprezident Andrej Kiska totiž dosiahol významný osobno-spoločenský míľnik a od 4. augusta sa oficiálne zaradil do armády slovenských dôchodcov. Muž, ktorý kedysi riadil štát, tak mení dres a vymieňa vysokú politiku za oficiálny status penzistu, pričom na tento svoj nový titul hneď skočil s úsmevom.
Svoju novú životnú rolu privítal na sociálnej sieti Facebook s plynulou dávkou sebairónie a žartu. Verejnosti sa otvorene zveril so svojimi pocity z tejto veľkej zmeny a bez okolkov priznal, že hoci mu telesná schránka z času na čas predsa len pripomenie nemilosrdné čísla svietiace v rodnom liste, mentálne sa cíti v úplne inej, oveľa sviežejšej dekáde.
„Stará múdrosť hovorí, že človek je taký starý, ako sa cíti. Ako veľmi je zvedavý, užitočný a ako sa teší na ďalší deň. Takže podľa tohto som niekde pri štyridsiatke,“ napísal žartovne. „Teda – rád by som bol. Telo mi však občas dôrazne pripomenie, že rodný list neklame. A s miernou obavou si občas spomeniem na slová skupiny Olympic, že človek nie je zlý. Iba ho hnevá, že je už starý a nevrlý,“ dodal.
Na novú životnú kapitolu sa tak pozerá s pokorou, no najmä s chuťou pokračovať v tom, čo ho napĺňa. Hoci ho už papierovo zdobí nálepka penzistu, do dôchodkového stereotypu sa rozhodne nechystá spadnúť – aj naďalej chce zostávať aktívny, udržiavať si mladícku zvedavosť a brať aj starnutie s rovnakým humorom, aký predviedol pri svojom oficiálnom vstupe medzi slovenských seniorov.
Aký dôchodok mu bude chodiť?
A aké to vlastne je, ocitnúť sa zo dňa na deň na zozname penzistov? Exprezident v tom má jasno a na svoju novú rolu reaguje s jemu vlastnou priamosťou: „Zatiaľ sa cítim rovnako ako deň predtým. Dôchodkový vek je podľa mňa len číslo v kalendári, nie životný údel,“ povedal.
Odsúvať sa do úzadia sa teda rozhodne nechystá a životné tempo spomaľovať nehodlá. Čo však zostáva vo hviezdach, je konkrétna suma, ktorú mu bude štát za jeho odpracované roky posielať na účet. Otázku o výške svojej budúcej penzie tak nateraz necháva otvorenú: „Som aj v druhom pilieri a presnú sumu zatiaľ nepoznám. Keď ju budem vedieť, nemám dôvod ju tajiť,“ vysvetlil.
Jediný exprezident bez doživotnej renty
Kiskov odchod do penzie sprevádza unikátny háčik: po právoplatnom odsúdení v kauze KTAG prišiel od novembra 2024 o doživotnú rentu aj štátnu ochranku. Finančne ho to však nezruinovalo, keďže od týchto peňazí nebol existenčne závislý.
Kiska sa s verdiktom nestotožnil, podal dovolanie na Najvyšší súd a zdôrazňuje, že bojuje najmä o očistenie svojho mena.
Kiskov stratený rómsky projekt
Okrem chýbajúcej doživotnej renty musel Kiska pred rokom riešiť aj iný problém. Jeho módny projekt Romade narazil v roku 2025 na vážne finančné problémy, keď po roku 2024 vykázal stratu vyše 223-tisíc eur. Tržby na úrovni 141-tisíc eur nepokryli náklady, kvôli čomu musela firma skresať počet zamestnancov zo 14 na šiestich. Pôvodné plány pritom počítali so zamestnaním až 300 ľudí, z ktorých polovicu mala tvoriť rómska komunita, no namiesto plnej prevádzky sa košická výrobná linka musela prenajať odbornej škole.
Vedenie značky však reči o definitívnom konci odmietalo a marketingový manažér Lukáš Svienty vtedy potvrdil pokračovanie slovenského aj českého e-shopu s cieľom dopredať zásoby, pripraviť nové kolekcie a vyraziť na ďalšie trhy. Luxusné hodvábne šatky s rómskou symbolikou si však už na oficiálnej webovej stránke nepozrieš, pretože nie je dostupná. Aký osud postihol tento projekt však nie je zatiaľ oficiálne známe.
Kiska však má našporené
Bez štátnej renty a s neznámou výškou dôchodku tak zostáva otázka, z čoho vlastne bývalá hlava štátu žije. Kiska však otvorene priznal, že čerpá výhradne zo svojej podnikateľskej minulosti. V biznise sa mu totižto darilo ešte pred vstupom do politiky. Vďaka nadobudnutému majetku či úsporám nie je tým pádom odkázaný na štátne peniaze.
Zároveň však nezabudol pripomenúť výrazný kontrast so slovenskou realitou a vyjadril spolupatričnosť s väčšinou našich seniorov, ktorí musia po odchode do penzie veľmi pozorne počítať každé jedno euro.
