Na prvý pohľad je Bojovník filmom o bitkách, tréningu a návrate do klietky. Pod povrchom však ukrýva oveľa osobnejší príbeh o človeku, ktorý sa po rokoch pokúša postaviť nielen svojmu súperovi, ale aj vlastným rozhodnutiam a minulosti. Milan Ondrík sa v úlohe bývalého šampióna Pavla „Hoffa“ Hoffmeistera vydáva na jednu zo svojich fyzicky aj herecky najnáročnejších filmových ciest.
A že nakrúcanie nebolo iba obyčajným pracovným dňom pred kamerou, dokazujú aj historky zo zákulisia. Ondrík sa na úlohu pripravoval viac než rok, tvorcovia nakrúcali priamo pred tisíckami fanúšikov MMA a vo filme sa objavujú aj skutočné osobnosti tohto športu. Niektoré detaily zo vzniku filmu pritom znejú tak neuveriteľne, že by pokojne mohli byť súčasťou samotného scenára.
Bojovník je preto zaujímavý nielen tým, čo sa odohráva pred kamerou, ale aj tým, čo všetko museli tvorcovia a herci absolvovať, aby svet profesionálneho zápasu pôsobil čo najautentickejšie. Toto je desať zaujímavostí, ktoré ti možno o filme unikli.
Milan Ondrík si zápasníka nechcel iba „zahrať“
Ak má herec stvárniť profesionálneho bojovníka, existujú dve možnosti. Buď ho kamera väčšinu času šikovne schová, alebo ho naozaj dostaneš do formy.
Tvorcovia Bojovníka si vybrali druhú cestu. Ondrík absolvoval viac než rok intenzívnej fyzickej prípravy pod dohľadom profesionálnych trénerov. Nešlo pritom iba o to, aby pred kamerou vyzeral ako človek, ktorý vie niekoho zložiť na zem. Musel si osvojiť pohyb, kondíciu, držanie tela aj spôsob, akým sa profesionálny zápasník správa pred samotným súbojom.
Presvedčivý bojovník sa však človek za pár mesiacov nestane. Kamera totiž dokáže odhaliť aj drobnosti – spôsob práce nôh, reakcie, postoj či to, či človek pôsobí, akoby naozaj vedel, čo robí. Ondrík sa preto v tomto filme nepripravoval iba na úlohu. Pripravoval si telo na úplne nový spôsob herectva.
„Bol som zvyknutý u nás v Nitre chodiť do gymu. Bolo to zaujímavé, že som sa venoval aj iným veciam, to znamená zápaseniu,“ prezradil herec pre web JOJ. „Nakrúcací deň trval 12 hodín, takže trénovalo sa 8 až 12 hodín denne pred kamerou,“ vysvetlil Ondrík.
Ján Jackuliak bojoval aj napriek zlomenine
Ak už hovoríme o tom, že nakrúcanie nebolo pre hercov práve dovolenkou, existuje ešte jeden detail, ktorý to posúva na úplne inú úroveň. Ján Jackuliak, ktorý vo filme stvárňuje Hoffovho protivníka Bélu Kardosa, nakrúcal jeden zo súbojov s trieštivou zlomeninou ruky.
To je jeden z tých momentov, pri ktorých sa z filmovej historky stáva takmer absurdná anekdota. Predstav si, že hráš profesionálneho MMA zápasníka, máš pred sebou fyzicky náročnú scénu a tvoje telo ti zároveň veľmi jasne vysvetľuje, že by si už dávno mal byť niekde inde. Bojovník tak získal trochu nechceného bonusu v podobe skutočnej bolesti, ktorá sa k jeho téme až nepríjemne hodí.
Medzi Ondríkom a Jackuliakom to v istých momentoch natáčania pritom poriadne vrelo. „Pri jednom údere, keď dostával zásahy do krytu na jednu ruku, prišla zlomenina. Vtedy medzi nami vzniklo určité napätie, ale ja som si bol istý, že som neurobil chybu. Išiel som podľa choreografie a nič navyše,“ vysvetlil Ondrík na svoju obranu.
Tvorcovia si nechceli postaviť vlastný „MMA svet“ v ateliéri
Jedna z najzaujímavejších vecí na filme je spôsob, akým sa tvorcovia rozhodli pracovať s prostredím MMA. Namiesto toho, aby si vytvorili fiktívnu organizáciu, vymysleli si vlastné turnaje a následne sa snažili presvedčiť diváka, že tribúny sú plné ľudí, spolupracovali priamo s organizáciou OKTAGON.
Vo filme sa preto objavujú skutoční zápasníci, tréneri, rozhodcovia aj ľudia stojaci za samotnou organizáciou. Medzi nimi sú napríklad Jiří Procházka, David Kozma, Karlos Vémola, Ondřej Novotný či Pavol Neruda. Je to detail, ktorý môžeš vnímať iba podvedome. Keď však vidíš skutočného profesionálneho bojovníka, nemusí ťa presviedčať o tom, že vie bojovať. Proste to vie.
Jednu scénu nesledovali stovky komparzistov, ale 25-tisíc ľudí
Toto je možno najväčší produkčný „podvod“, ktorý sa tvorcom podarilo otočiť vo svoj prospech. Filmové štáby bežne vyrábajú atmosféru vypredaného štadióna pomocou komparzistov, digitálnych úprav a opakovaného snímania. Bojovník však dostal niečo, čo sa nedá jednoducho vyrobiť v počítači.
Jedna z kľúčových scén sa nakrúcala priamo počas obrovského MMA turnaja na pražskom Edene pred približne 25-tisíc divákmi. Nástup Hoffa a Kardosa do klietky sa tak odohrával pred skutočným publikom, ktoré prišlo na skutočné športové podujatie.
A presne tu sa ukazuje rozdiel medzi filmovou ilúziou a realitou. Keď 25-tisíc ľudí kričí, nepotrebuješ im hovoriť, aby hrali nadšenie. Nadšení už sú.
Film vzniká 40 rokov po legendárnych Pästiach v tme
Československá kinematografia už jeden výrazný film zo sveta bojových športov má. Volal sa Pěsti ve tmě a premiéru mal v roku 1986. Bojovník naň prichádza presne o štyri desaťročia neskôr. A existuje medzi nimi ešte jeden zvláštny most.
V oboch filmoch hrá Eliška Balzerová. Nie je to, samozrejme, pokračovanie ani remake. Skôr zaujímavá filmová náhoda, ktorá dáva novému filmu nečakaný historický kontext.
Kým Pěsti ve tmě patrili do úplne inej éry kinematografie a pracovali s boxerským prostredím, Bojovník sa pozerá na moderný svet MMA. Medzi oboma filmami tak neleží iba 40 rokov, ale aj celý vývoj športu, filmového jazyka a spôsobu, akým sa bojové športy dostali do mainstreamu.
V klietke sa nestretávajú iba herci
Obsadenie Bojovníka je v tomto smere trochu netradičné. Vedľa Milana Ondríka, Elišky Balzerovej, Hany Vagnerovej, Martina Fingera či Jána Jackuliaka sa pred kamerou objavuje množstvo ľudí, ktorých poznáš skôr z MMA než z filmov.
Jiří Procházka, David Kozma, Karlos Vémola a ďalší profesionálni zápasníci tu nie sú iba dekoráciou. Ich prítomnosť má filmu pomôcť zachytiť atmosféru športu zvnútra.
„Bojovník je prvý film od čias Pěsti ve tmě, čo je takmer štyridsať rokov. Úprimne ma teší, že sa takáto snaha objavuje na česko-slovenskej scéne a že môžem byť pri tom. Je to potvrdenie, že MMA napreduje, či už v Česku, alebo na Slovensku,“ povedal Karlos Vémola k svojmu účinkovaniu vo filme.
Výsledkom je zvláštna kombinácia: herci sa museli naučiť pôsobiť ako bojovníci a skutoční bojovníci sa museli naučiť fungovať pred kamerou. V niektorých scénach tak filmári vlastne nepotrebovali predstierať realitu. Jednoducho ju postavili pred objektív.
Hudobníci, raperi a skladba od Separa
V Bojovníkovi sa objaví aj český spevák a rapper Calin. Preňho nejde iba o ďalšie filmové cameo. Film predstavuje jeho výraznejšiu hereckú príležitosť a na plátne sa ocitá po boku etablovaných hercov aj skutočných MMA osobností.
Je to celkom príznačné pre svet moderného MMA. Dnes už nejde iba o samotný zápas. Okolo klietky existuje celý kultúrny ekosystém – hudba, sociálne siete, show, celebrity, promotéri a obrovská fanúšikovská komunita. A Bojovník túto realitu nechce ignorovať.
Titulnú skladbu k filmu Bojovník spája vôbec prvá spolupráca Pam Rabbit a Separa. Výsledkom fúzie českého alternatívneho popu a slovenského rapu je emotívny track Kletby, ktorý obohatili kaukazské motívy odkazujúce na korene speváčky aj na mentalitu bojovníkov. Do skladby dokonca tvorcovia zakomponovali autentický zvuk výdychu zápasníka pri údere.
Najťažší súper hlavného hrdinu nemá rukavice
Hoci trailer predáva film cez MMA, samotný príbeh je v skutočnosti oveľa menej o športovej kariére, než by sa mohlo zdať. Hoff sa nevracia iba preto, aby vyhral ďalší zápas. Snaží sa získať späť niečo, čo je podstatne komplikovanejšie – dôveru svojich najbližších, vlastnú dôstojnosť a vzťahy, ktoré počas života poškodil.
Preto je klietka vo filme do určitej miery iba metaforou. V nej máš súpera, pravidlá a časový limit. Život ti však nič z toho nedá. Nemôžeš si vypýtať prestávku, keď už nevládzeš. Nemôžeš vyhrať na body. A najmä – nemôžeš jednoducho zakričať „stop“, keď sa proti tebe postaví vlastná minulosť.
Rozpočet filmu je na miestne pomery poriadne ambiciózny
Bojovník nevznikal ako malá komorná športová dráma. Podľa dostupných informácií ide o projekt s rozpočtom približne 70 miliónov korún. A pri pohľade na produkciu dáva takáto ambícia zmysel.
Natáčať počas reálnych turnajov, pracovať s tisíckami až desaťtisícmi divákov, zapojiť profesionálnych zápasníkov a zároveň vytvoriť plnohodnotnú hranú drámu nie je práve najjednoduchší spôsob, ako ušetriť. Film sa navyše nakrúcal v priebehu celého roka a produkčne zahŕňal aj logisticky náročné scény priamo počas reálnych MMA podujatí. Inými slovami: filmári si vybrali prostredie, v ktorom sa väčšina vecí nedá jednoducho „dohrať“.
Bojovník je v istom zmysle slovenský film, hoci jeho pôvod je česko-slovenský
Na papieri ide o česko-slovenskú produkciu. Režírujú ho Vojtěch Frič a Tomáš Dianiška, no hlavnou tvárou celého projektu je slovenský herec Milan Ondrík. A možno práve preto Bojovník pôsobí ako zaujímavý moment pre slovenskú kinematografiu.
Nejde o ďalšiu sociálnu drámu z malého slovenského mesta ani o historický príbeh. Slovenského herca stavia doprostred moderného športového fenoménu, ktorý dokázal pritiahnuť desaťtisíce ľudí do obrovských arén. Ondrík v ňom nemá hrať človeka, ktorý sa bojovníkom snaží stať. Má hrať človeka, ktorý ním kedysi bol – a teraz musí zistiť, či ním ešte dokáže byť.
Práve v tom môže byť najväčšia sila celého filmu. Pretože Bojovník napokon nemusí byť filmom o tom, kto koho v klietke porazí. Je to príbeh o tom, čo zostane z človeka, keď už raz prehral všetko, čo sa dalo prehrať – a napriek tomu sa rozhodne ešte raz vstať.
Do kín prichádza už o pár dní
Ak má byť jeho hlavná myšlienka o druhej šanci, premiéra prichádza v celkom symbolickom momente. Po mesiacoch príprav, tréningu, nakrúcania a čakania sa totiž posledný zápas presúva z filmového štábu pred divákov.
Svetlá sa rozsvietia, klietka sa zatvorí a Milan Ondrík ako Hoff dostane svoju poslednú šancu presvedčiť nás, že niektoré prehry nemusia byť definitívne. 13. augusta teda nejde do kín iba ďalší film o MMA. Do klietky vstupuje príbeh o človeku, ktorý už raz padol a teraz skúša zistiť, či sa ešte dá vstať.
