Európa je podľa údajov služby Copernicus najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Začiatok tohtoročného leta priniesol horúčavy, teplotné rekordov a výrazný nedostatok zrážok. Výsledkom boli požiare, suchá, slabšia úroda a nízke hladiny významných riek.
Podľa odborníkov budúcnosť nemusí priniesť úľavu – práve naopak, rok 2027 môže byť ešte horúcejší, informuje CNN Prima News.
Teplotné rekordy v Európe
Priemerná teplota v západnej Európe počas júna a júla dosiahla 21,62 stupňa Celzia, čím prekonala doterajší rekord z roku 2022. V porovnaní s dlhodobým júnovým priemerom za obdobie rokov 1991 až 2020 bola teplota vyššia až o 2,79 stupňa Celzia, uvádza TASR.
Priemerná júlová teplota v Európe dosiahla 20,49 stupňa Celzia. Júl sa tak zaradil na jedenáste miesto medzi najteplejšími mesiacmi od začiatku meraní. Z globálneho hľadiska bol spolu s júlom 2024 druhým najteplejším júlom v histórii meraní s priemernou teplotou približne 16,9 stupňa Celzia. Absolútny rekord naďalej drží júl 2023, keď priemerná globálna teplota dosiahla 16,95 stupňa Celzia.
Z globálneho hľadiska je rok 2026 zatiaľ považovaný za tretí najteplejší rok v histórii meraní. Dôležité je slovíčko zatiaľ. Zostáva ešte dosť času na to, aby aktuálny rok posilnil svoje postavenie v tejto neradostnej štatistike a prekonal roky 2025 a 2024. Ak by sa mu to aj nepodarilo, rok 2027 má podľa odborníkov potenciál pokoriť všetky doterajšie rekordy. Kľúčový je pritom jeden prírodný úkaz.
El Niño zamieša kartami
Podľa klimatológov sa v posledných mesiacoch roka 2026 očakáva výskyt javu nazývaného El Niño. El Niño je prírodný klimatický jav, ktorý sa pravidelne objavuje v tropickej oblasti Tichého oceánu. Predstavuje teplú fázu takzvanej Južnej oscilácie a spôsobuje výrazné ohrievanie povrchovej vody v rovníkovej časti Tichého oceánu.
Za bežných podmienok tichomorské pasáty tlačia teplú vodu smerom na západ k Ázii a Austrálii, čím vzniká priestor na výstup chladnej vody bohatšej na živiny pri pobreží Južnej Ameriky. Počas El Niňa však tieto vetry zoslabnú alebo zmenia svoj smer. Teplá voda sa následne vracia na východ, čo narúša bežnú atmosférickú cirkuláciu.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o jav, ktorý sa týka len určitej časti sveta. Tento posun však má celosvetový vplyv na počasie. Oblasti, ktoré bývajú suché, čelia prudkým dažďom a záplavám, najmä na západnom pobreží Ameriky. Naopak, v Austrálii a Juhovýchodnej Ázii prináša El Niño katastrofálne suchá a požiare. Okrem toho znižuje množstvo rýb pri americkom pobreží a prechodne zvyšuje priemernú globálnu teplotu celej planéty.
Tento fenomén zvyčajne trvá od deviatich do dvanástich mesiacov a opakuje sa každých dva až sedem rokov.
Následky El Niño sa prejavujú zvyčajne s oneskorením, a preto jeho tohtoročné pôsobenie môže poznačiť teploty až na budúci rok – a postarať sa aj o to, že rok 2027 sa stane horúcim kandidátom na titul najteplejší rok v histórii meraní.
