Ak máš pocit, že peňaženka sa ti vyprázdni skôr, než stihneš povedať „výplata“, nie si sám. Štatistický úrad SR práve zverejnil čerstvé čísla o výdavkoch súkromných domácností za rok 2025 a výsledok je jasný: priemerný Slovák minie mesačne 444,3 eura na osobu.
K dispozícii sú aj dáta pre jednotlivé kraje, ktoré ukazujú prekvapivého lídra. Zo samotných čísel sa však nedá jednoznačne povedať, čo vysoké výdavky znamenajú – ide o následok toho, že majú ľudia v regióne vyššie príjmy a môžu si viac dovoliť, alebo ide o to, že sú veci jednoducho drahé a na naplnenie základných potrieb treba vynaložiť viac zdrojov? Možno sú správne obe odpovede.
Výdavky slovenských domácností
Každý člen domácnosti dal v priemere 112 eur na potraviny a nealkoholické nápoje (25 % všetkých výdavkov) a ďalších takmer 93 eur na bývanie s energiami (voda, elektrina, plyn…). Spolu to robí 46 % celého rozpočtu. Inými slovami – takmer polovica peňazí ide na to, aby sme nehladovali a nemrzli (v letnom období, aby sme sa neroztopili).
Ďalšie poradie? Doprava (46,4 eura), reštaurácie a ubytovanie (takmer 37 eur), informačné a komunikačné služby (29,9 eura) a rekreácia, šport a kultúra (25,7 eura). A na konci tabuľky, takmer ako zabudnuté dieťa, stojí vzdelávanie – 3,5 eura na osobu mesačne. Ani nie percento.
Regionálne rozdiely
Rozdiely medzi krajmi nie sú zanedbateľné. Najvyššie výdavky majú ľudia v Trnavskom kraji – celých 542,4 eura na osobu mesačne. Najskromnejší boli v Košickom kraji s 417,4 eura. Rozdiel takmer 125 eur. V šiestich z ôsmich krajov boli výdavky pod celoslovenským priemerom. Trnava a Banská Bystrica evidentne ťahajú priemer nahor.
Trnavčania na potraviny minuli 128,8 eura, Bratislavčania len 80,3 eura. Zato v Bratislave sa výrazne viac chodí do reštaurácií – takmer 63 eur na osobu (15 % rozpočtu!), zatiaľ čo v Nitrianskom kraji len 19,1 eura.
| Kraj | Výdavky spolu | Na potraviny a nealko nápoje | Na bývanie a energie |
| Bratislavský kraj | 418,43 | 80,32 | 95,76 |
| Trnavský kraj | 542,37 | 128,79 | 99,93 |
| Trenčiansky kraj | 438,33 | 122,00 | 97,77 |
| Nitriansky kraj | 443,57 | 127,79 | 100,20 |
| Žilinský kraj | 418,86 | 111,21 | 88,30 |
| Banskobystrický kraj | 458,17 | 117,41 | 91,96 |
| Prešovský kraj | 441,30 | 114,20 | 83,46 |
| Košický kraj | 417,42 | 103,14 | 88,87 |
| Slovensko | 444,30 | 111,94 | 92,74 |
Bratislava vedie aj v ďalších kategóriách. Na informácie a komunikáciu tam domácnosti míňali takmer 37 eur mesačne, zatiaľ čo v Prešovskom kraji to bolo len 25,40 eura. A hoci hlavné mesto často počúva, že život v ňom nie je lacný, pri doprave je situácia opačná: Bratislavský kraj mal najnižšie výdavky na dopravu, 34,50 eura. Najviac za dopravu platili domácnosti v Trnavskom kraji – 58,30 eura.
Vplyv detí
Veľmi výrazne sa líšia výdavky podľa typu domácnosti. Človek žijúci v domácnosti bez závislých detí minul priemerne 497,30 eura mesačne. V domácnostiach so závislými deťmi to bolo 391,60 eura na osobu. Pri troch a viac deťoch suma klesla až na 267,50 eura.
Najvyššie výdavky zo sledovaných typov domácností mali páry bez detí – takmer 584,50 eura na osobu mesačne. Osamelí rodičia s deťmi míňali 492,20 eura a domácnosti zaradené medzi „ostatné“, napríklad viacgeneračné domácnosti či dvojice dospelých súrodencov, 369,20 eura.
Záver
Čísla tak ukazujú jednoduchý obraz slovenského hospodárenia: najväčšiu časť peňazí minieme na jedlo alebo nimi zaplatíme za strechu nad hlavou. Potom tankujeme, telefonujeme, občas vyrazíme do reštaurácie a na vzdelávanie nám zostane suma, za ktorú si človek sotva kúpi kávu a polovicu učebnice. Štatistika pritom nie je len o suchých číslach. Je to celkom presný portrét každodenného života.
Dáta pochádzajú zo zisťovania rodinných účtov (národná verzia európskeho HBS) a ukazujú reálne výdavky domácností, nie makroekonomické odhady. Ak teda nabudúce budeš stáť v obchode a váhať medzi drahším a lacnejším jogurtom, vedz, že nie si sám. Štatistika to potvrdzuje.
