Chcela sa stať matkou tak veľmi, až vytvorila celé tehotenstvo, ktoré v skutočnosti neexistovalo. Príbeh Mexičanky Eleonor Alejandry Marín Mendozovej však neskončil pri klamstve. Po tom, čo z nemocnice odniesla cudzie novorodeniatko, skončila vo väzení. Nový dokumentárny film A Child of My Own (Moje vlastné dieťa) teraz skúma nielen samotný zločin, ale aj tlak, ktorý podľa jeho tvorcov stál za celým príbehom.
V júni 2009 opustila 26-ročná Mendozová jednu z nemocníc v Mexico City s darčekovou taškou v rukách, informuje spravodajský portál BBC. V nej si mladá žena so sebou odniesla dieťa, ktoré porodila iná žena, a krátko nato sa rozbehlo policajné pátranie. Vyšetrovatelia ju napokon vypátrali v moteli, kde sa nachádzala spolu s manželom. Bábätko bolo v poriadku a mohlo sa vrátiť k svojej matke.
Prípad mal pre Mendozovú vážne následky. Za únos novorodenca si odpykala 13-ročný trest odňatia slobody a jej príbeh neskôr zaujal aj filmárov, ktorí sa pokúsili rozpliesť nielen samotný zločin, ale aj okolnosti, ktoré mu predchádzali.
Prípad vtedy vyvolal v Mexiku obrovskú pozornosť. Dôvodom nebol iba samotný únos. Žena totiž predtým celé mesiace predstierala, že je tehotná – a jej okoliu sa podarilo presvedčiť o tom rodinu aj ľudí v nemocnici.
Príbeh, ktorý najskôr vyzeral úplne inak
Dokumentárna dráma A Child of My Own (Moje vlastné dieťa) na Netflix prichádza 13. augusta. Režisérka Maite Alberdi však nezvolila klasický dokumentárny true crime formát.
Prvá časť filmu je nakrútená ako výrazne štylizovaná dramatizácia Mendozovej verzie udalostí. Pastelové farby, svadba, tehotenstvo, oslavy či detská izba vytvárajú takmer rozprávkový svet. Až neskôr sa film vracia k realite a divák stretáva samotnú Mendozovú, jej manžela, psychologičku, sudkyňu aj matku uneseného dieťaťa.
Mendozová tvrdila, že po troch potratoch sa dostala pod obrovský tlak. Tehotenstvo preto naďalej predstierala, priberala a upravovala aj svoje zdravotné záznamy, keďže pracovala na gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Podľa jej verzie mala následne existovať dohoda s inou tehotnou ženou, ktorá jej chcela po pôrode odovzdať dieťa. Práve v tomto bode však prichádza zásadný problém.
Režisérka zistila, že príbeh nesedel
Ako uvádza režisérka dokudrámy pre The Guardian, pôvodne počúvala pár rokov len Mendozovej verziu príbehu. Stretávala sa s ňou vo väzení a postupne pripravovala film. Keď sa však dostala k súdnym dokumentom a výpovediam, zistila, že realita mala byť výrazne odlišná.
Matka dievčatka Mayra Navarro Vega poprela, že by medzi ženami existovala akákoľvek dohoda. Podľa jej výpovede po pôrode na chvíľu odišla a po návrate zistila, že jej bábätko zmizlo. Mendozová sa k nej mala dostať na oddelenie pod zámienkou, že pracuje ako sociálna pracovníčka.
Režisérka tak zostala pred nepríjemnou otázkou, či má v projekte pokračovať. Napokon sa rozhodla príbeh dokončiť, no namiesto jednoduchej verzie jednej ženy začala konfrontovať jednotlivé pohľady.
Film preto ukazuje nielen Mendozovú a jej manžela, ale aj matku uneseného dieťaťa. Tá odmieta predstavu, že by mala voči žene, ktorá jej vzala novorodeniatko, cítiť súcit.
Kde sa končí pochopenie a začína zločin?
Práve v tom je podľa tvorcov hlavná otázka filmu. A Child of My Own sa nesnaží únos ospravedlniť. Skôr skúma, ako ďaleko môže človeka dostať spoločenský tlak na materstvo a predstava, že bez dieťaťa nie je „úplnou“ ženou.
Mendozová sa po odpykaní trestu v roku 2023 na svoju minulosť pozerá inak. Sama hovorí o tom, že sa musela zmieriť s tým, že matkou nebude. Zároveň pripúšťa, že jej túžba po dieťati bola do veľkej miery spojená so snahou vyhovieť ostatným.
Nový dokument tak nie je iba príbehom únosu. Je aj pohľadom na hranicu medzi túžbou, spoločenským očakávaním, sebaklamom a rozhodnutiami, z ktorých už nemusí existovať cesta späť.
