Pracovná ponuka dnes už nemusí znamenať začiatok dlhoročnej kariéry. Mladí ľudia menia predstavy o tom, čo od práce chcú, ako rýchlo sa chcú posúvať a kedy sa oplatí povedať „áno“. Ukázal to aj prípad kandidáta, ktorý ponuku najskôr odmietol a neskôr sa k nej chcel vrátiť. Naň upozornil magazín Forbes, ktorý sa venoval téme ghostingu v pracovnom prostredí. Jeho príbeh pritom odhaľuje väčšiu zmenu na pracovnom trhu – pre časť Gen Z už kariéra nie je o jednom mieste, ale o hľadaní ďalšieho kroku.
Po úspešnom výberovom konaní prišla pracovná ponuka, no kandidát sa namiesto odpovede na dva týždne odmlčal. Keď sa napokon ozval, miesto odmietol. O niekoľko týždňov však svoj názor zmenil a skúsil zistiť, či je pozícia ešte voľná.
Firma už jeho návrat neakceptovala, čo okamžite rozdelilo ľudí na sociálnych sieťach – zatiaľ čo jedni považovali reakciu zamestnávateľa za príliš tvrdú, ďalší kritizovali samotného kandidáta za neprofesionálne správanie.
Na prvý pohľad ide o obyčajný príbeh o pracovnej ponuke, ktorú niekto odmietol. V skutočnosti však podľa dostupných údajov poukazuje na širší problém, ktorý sa v náborovom procese objavuje čoraz častejšie – ghosting na pracovnom trhu.
Keď kandidát jednoducho zmizne
Podľa prieskumu Resume.org z roku 2025, do ktorého sa zapojilo viac ako 1 100 náborových manažérov, sa s ghostingom kandidátov po pracovnej ponuke stretla značná časť zamestnávateľov, uvádza Forbes. Respondenti uvádzali prípady, keď uchádzači ponuku prijali, no nedokončili potrebné formality, prípadne vôbec neprišli v prvý deň do práce. Niektorí dokonca nastúpili a po niekoľkých dňoch prestali komunikovať.
Zamestnávatelia však v tom nie sú tiež nevinne, keďže toto správanie mohli mladí prebrať aj od nich. Na sociálnych sieťach, ale aj v médiách sa neraz objavili príbehy kandidátov, ktorí poslali desiatky životopisov, no odpoveď dostali len na zlomok z nich. O pozvánkach na pohovor ani nehovoriac – tie by neraz spočítali na prstoch jednej ruky.
Výsledkom je tak nedôvera na oboch stranách. Firma nechce investovať čas do človeka, ktorý môže zo dňa na deň zmiznúť. Uchádzač zase nemusí mať pocit, že mu firma venuje dostatočnú pozornosť alebo že sa na jej prísľuby môže spoľahnúť. A práve tu sa prirodzene dostávame k ďalšej zmene, o ktorej sme nedávno informovali a ktorú Gen Z prináša do pracovného života.
Striedanie pracovných pozícií a pojem lily padding
Pracovný život už totiž nemusí pripomínať rebrík, po ktorom človek postupne stúpa až do dôchodku. Mladší zamestnanci čoraz častejšie skúšajú rôzne pozície a zbierajú skúsenosti naprieč firmami či odvetviami. S tým súvisí aj pojem lily padding.
Názov vychádza z predstavy žaby, ktorá preskakuje z jedného lekna na druhé. V kariére má ísť o premyslené presúvanie sa medzi pracovnými pozíciami s cieľom naučiť sa niečo nové a pripraviť sa na ďalší krok.
Nemusí pritom ísť okamžite o vyšší plat. Človek môže napríklad začať ako copywriter, následne prejsť k tvorbe obsahu, vyskúšať marketing a neskôr sa dostať k projektovému riadeniu. Každá „zastávka“ mu má priniesť inú skúsenosť, kontakt alebo zručnosť.
Od klasického job hoppingu sa teda lily padding odlišuje najmä zámerom. Kým časté striedanie práce môže byť reakciou na nespokojnosť či lepšiu finančnú ponuku, pri lily paddingu má ísť o vedome naplánované presuny.
Pracovný trh sa tak mení na oboch stranách. Firmy musia počítať s tým, že mladí zamestnanci nemusia zostať na jednej pozícii roky, zatiaľ čo uchádzači si zároveň musia uvedomiť, že pracovná ponuka nie je rezervácia bez časového limitu. Flexibilita môže byť výhodou, no bez komunikácie sa veľmi rýchlo mení na nedôveru.
