Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR rozšíril webovú aplikáciu MuMAP (Municipalities on Map) o novú mapu eurofondových projektov. Tie sa v nej zobrazujú podľa konkrétneho miesta, kde sa realizovali. Verejnosť tak získava lepší prehľad o hospodárení samospráv, využívaní európskych zdrojov aj o kvalite života v jednotlivých regiónoch. NKÚ o novinke informoval v piatok.
Cieľom NKÚ je podľa hovorkyne NKÚ Daniely Bolech Dobákovej približovať nestrannú kontrolu širokej verejnosti a motivovať občanov k väčšiemu záujmu o dianie vo verejnej správe. „Nová mapa eurofondových projektov ukazuje, kde sa projekty uskutočnili a kde priniesli konkrétny výsledok. Vďaka týmto dátam sa môžu občania kvalifikovane rozhodovať a aktívne zapájať do života svojej obce či regiónu,“ uviedla Bolech Dobáková.
Webová aplikácia mapuje vyše 40 000 projektov z dvoch programových období (2007 – 2013 a 2014 – 2020). Hlavným prínosom je zobrazenie projektov podľa územia ich skutočnej realizácie, nie podľa sídla prijímateľa. Vďaka prepojeniu viacerých databáz tak verejnosť získava presný prehľad o tom, kam európske peniaze skutočne smerovali a aký mali vplyv na regióny. Najviac projektov pritom pripadá na Košický kraj s počtom 2030, okres Košice I s počtom 58. Z miest najviac pripadá na Prešov s počtom 647.
Kategória Kvalita života v aplikácii NKÚ hodnotí podmienky vo všetkých slovenských mestách a obciach. Analytici posudzujú samosprávy podľa širokého spektra ukazovateľov, od demografie a ekonomickej aktivity až po zdravotníctvo, bezpečnosť či infraštruktúru. Výsledkom je komplexný obraz o reálnej úrovni života v jednotlivých lokalitách. V aktuálnom hodnotení za rok 2026 sa na čelo rebríčka vrátila obec Gbeľany (okres Žilina), nasledovaná Tepličkou nad Váhom a Košicami – Lorinčíkom.
„Aplikácia MuMAP ponúka občanom dostupné dáta na jednom mieste a pomáha ľuďom vytvoriť si vlastný obraz o hospodárení samosprávy či využívaní verejných aj európskych zdrojov. Informovaný občan či aktívna občianska kontrola je jedným z podstatných pilierov dobre fungujúcej samosprávy a pri podpore transparentného rozhodovania o správe vecí verejných,“ dodala Bolech Dobáková.
Koľko Slováci mesačne míňajú?
To, koľko peňazí do jednotlivých regiónov smeruje, však samo osebe ešte nehovorí, ako sa v nich ľuďom žije. Práve preto MuMAP nesleduje iba eurofondové projekty, ale ponúka aj samostatnú kategóriu zameranú na kvalitu života.
Tá môže byť zaujímavá aj v kontexte toho, koľko dnes slovenské domácnosti míňajú. Ako sme informovali nedávno, čerstvé údaje Štatistického úradu SR za rok 2025 ukázali, že jeden člen priemernej slovenskej domácnosti minul mesačne 444,3 eura. Najväčšiu časť rozpočtu pritom zhltli úplne základné potreby.
Na potraviny a nealkoholické nápoje išlo v priemere 112 eur na osobu mesačne, ďalších takmer 93 eur smerovalo na bývanie a energie. Tieto dve položky tak spolu tvorili približne 46 percent všetkých výdavkov domácností.
Ľudia následne míňali peniaze najmä na dopravu, kde mesačné výdavky dosiahli priemerne 46,4 eura. Takmer 37 eur putovalo na reštaurácie a ubytovanie, 29,9 eura na informačné a komunikačné služby a 25,7 eura na rekreáciu, šport a kultúru. Najmenej zo sledovaných kategórií si ukrojilo vzdelávanie – iba 3,5 eura na osobu mesačne.
Regionálne rozdiely
Rozdiely medzi krajmi nie sú zanedbateľné. Najvyššie výdavky majú ľudia v Trnavskom kraji – celých 542,4 eura na osobu mesačne. Najskromnejší boli v Košickom kraji s 417,4 eura. Rozdiel takmer 125 eur. V šiestich z ôsmich krajov boli výdavky pod celoslovenským priemerom. Trnava a Banská Bystrica evidentne ťahajú priemer nahor.
Trnavčania na potraviny minuli 128,8 eura, Bratislavčania len 80,3 eura. Zato v Bratislave sa výrazne viac chodí do reštaurácií – takmer 63 eur na osobu (15 % rozpočtu!), zatiaľ čo v Nitrianskom kraji len 19,1 eura.
Samotné čísla o výdavkoch však ešte neznamenajú, že sa v danom regióne žije horšie alebo lepšie. Vyššia suma môže súvisieť napríklad s vyššími príjmami obyvateľov, ale aj s cenami, ktoré musia domácnosti za bežné potreby zaplatiť.
