„Ja som v tvojom veku už mala teba.“ Veta, ktorú počul nejeden mladý človek pri rodinnom stole. Naši rodičia sa ženili, vydávali, kupovali bývanie a zakladali rodiny v čase, keď sa mnohé životné rozhodnutia robili skôr a podľa trochu iných pravidiel. Dnešná generácia pritom vyrastá v úplne inom svete. Má viac možností, viac slobody, ale zároveň často čelí cenám bývania, neistote a rozhodnutiam, ktoré sa kedysi jednoducho tak často neriešili.
Dnes nie je nič zvláštne na tom, ak má človek po dvadsiatke ešte len predstavu o tom, kam smeruje. Môže niekoľkokrát zmeniť prácu, cestovať, skúšať nové odbory, žiť s partnerom bez svadby alebo sa rozhodnúť, že deti nechce. To, čo by pred rokmi časť rodiny označila za „nenormálne“, je dnes pre mnohých úplne legitímna životná cesta.
A nie je to iba pocit. Slovenské štatistiky ukazujú, že rodinné udalosti sa naozaj posúvajú do vyššieho veku. Kým v roku 1996 bol podľa údajov Infostatu priemerný vek pri prvom sobáši na Slovensku 24,3 roka u žien a 26,4 roka u mužov, v roku 2024 to bolo podľa Správy o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2024 už 30,8 u žien a 33,3 roka u mužov.
„Nemám pocit, že by mi niečo utekalo“
Pri deťoch je rozdiel tiež niekoľko rokov. V Bratislave napríklad podľa informácií Štatistického úradu SR vzrástol priemerný vek matky pri prvom pôrode z 27,21 roka v roku 1996 na 33,31 roka v roku 2025.
Práve tieto čísla dobre ukazujú, prečo dnes veta „ja som v tvojom veku už mala deti“ nemusí znamenať to isté ako kedysi. K tejto téme sa nám vyjadrili aj traja mladí Slováci, dvaja žijú v Bratislave a jeden v Trnave.
Ela, 27 rokov: „Moja mama bola v mojom veku vydatá a mala prvé dieťa. Ja mám síce partnera, ale svadbu zatiaľ vôbec neriešime. A úprimne, ani nemám pocit, že by mi niečo utekalo. Mám ešte veci, ktoré chcem zažiť a zariadiť si po svojom.“
Sebastián, 25 rokov: „Keď mi niekto povie, že v mojom veku už jeho rodičia mali dom a dieťa, tak si poviem, že áno, ale bola iná doba. Ja som rád, keď si po nájme a bežných výdavkoch niečo odložím.“
Adela, 29 rokov: „Najviac na tom podľa mňa vidieť, že kedysi bol život viac nalinkovaný. Škola, práca, svadba, deti, bývanie. Dnes môžeš mať 29 a stále skúšať, čo vlastne chceš.“
Svadba už nemusí byť spoločenská povinnosť
Ešte pred pár desaťročiami bola veľká svadba takmer spoločenským štandardom. Nešlo iba o dvoch ľudí. Do zoznamu hostí sa niekedy zmestila polovica širšieho príbuzenstva, susedia, rodinní známi a ľudia, ktorých nevesta so ženíchom možno sotva poznali.
Dnes sa pohľad na svadbu mení. Niektoré páry si vyberú veľkú oslavu, iné malý obrad s najbližšími a ďalší žiadnu svadbu nepotrebujú. Dôležitejšie je, čo chcú samotní partneri, nie čo sa „patrí“.
Ela: „Nechcem svadbu za 20-tisíc eur len preto, aby sme pozvali aj otcovho koňovho bratranca z pätnásteho kolena. Chcem tam ľudí, ktorých mám rada. A keď bude svadba malá, neznamená to, že naše manželstvo bude menej skutočné.“
Sebastián: „Mám pocit, že naši rodičia oveľa viac riešili, čo povedia ostatní. Dnes to už podľa mňa mladí riešia menej. Keď nechceš veľkú svadbu, jednoducho ju neurobíš.“
Adela: „Svadba podľa mňa nemá byť dôvod na niekoľkoročné splácanie dlhu. Ak na ňu máš a chceš ju, super. Ale nie je to povinná životná skúška.“
Bývanie: „Naši kúpili dom, my hľadáme garsónku“
Práve pri bývaní je porovnávanie generácií asi najbolestivejšie. Spomienky rodičov či starých rodičov často znejú tak, akoby si človek kúpil dom „za dve slivky a vrecko cukru“. Samozrejme, realita bola komplikovanejšia a aj v minulosti malo vlastné bývanie svoje problémy. Zároveň však dnešní mladí čelia trhu, na ktorom sú nehnuteľnosti pre mnohých výrazne vzdialenejšie.
NBS uvádza, že priemerná cena bývania na Slovensku dosiahla v roku 2025 približne 2 800 eur za štvorcový meter a ceny za celý rok vzrástli o 12 percent.
Aj Eurostat ukazuje, že Slováci opúšťajú rodičovskú domácnosť pomerne neskoro. V roku 2024 bol priemerný vek odchodu od rodičov na Slovensku 30,9 roka, zatiaľ čo priemer EÚ bol 26,2 roka.
Ela: „Keď sa ma niekto spýta, prečo ešte nemám vlastný byt, najradšej by som mu ukázala ceny. Samozrejme, rada by som mala vlastné bývanie. Ale predstava, že si sama kúpim byt v meste, je momentálne dosť vzdialená.“
Sebastián: „Moji rodičia mi hovoria, že v mojom veku už riešili bývanie. Lenže ich životná situácia bola úplne iná. Ja si teraz skôr počítam, či mi po všetkých nákladoch zostane dosť na rezervu.“
Adela: „Myslím si, že práve bývanie najviac zmenilo pravidlá hry. Kedysi bolo vlastné bývanie akýmsi prirodzeným ďalším krokom. Dnes môže byť aj tridsiatnik stále v prenájme a vôbec to neznamená, že sa mu nechce dospieť.“
Pokračovanie článku na druhej strane
