Pracovný pohovor je chvíľa, keď sa človek snaží ukázať v čo najlepšom svetle. Niekedy to znamená trochu zvoliť krajšie slová, inokedy priznať si, že odpoveď nebola úplne pravdivá. Čo všetko sú ľudia ochotní povedať, aby získali vysnívanú prácu?
„Som tímový hráč.“ „Angličtinu ovládam na pokročilej úrovni.“ „Dôvodom odchodu bola potreba kariérneho rastu.“ Niektoré frázy sa na pohovoroch opakujú tak často, že už ich personalisti dokážu pravdepodobne odrecitovať naspamäť.
Podľa amerického prieskumu Resume Genius z roku 2026 priznalo 36 percent uchádzačov, že už počas pracovného pohovoru klamali alebo svoju odpoveď výrazne prikrášlili. Ďalších 20 percent síce neklamalo, ale o takejto možnosti už uvažovalo. Najčastejšie sa pritom uchádzači nepravdivo vyjadrovali o dôvode odchodu z predchádzajúcej práce, dĺžke skúseností či ovládaní konkrétnych zručností.
Prikrášlenie schopností a zručností
Jedna z najčastejších oblastí, pri ktorých si kandidáti môžu pomôcť menším prikrášlením, sú jazykové a technické zručnosti. V životopise sa totiž ľahšie napíše „pokročilá znalosť“, ako sa potom pred personalistom vysvetľuje, prečo človek pri prvej otázke v angličtine nevie zo seba dostať vetu.
Lucia, 26 rokov
Do CV som si dala angličtinu na úrovni C1. Reálne som sa vedela dohovoriť, ale keď na pohovore prepli do vyššej angličtiny, skoro som sa zapotila.
Marek, 32 rokov
Pri jednom programe som tvrdil, že ho ovládam veľmi dobre. Otvoril som ho však iba raz v živote. Dúfal som, že ak dostanem tú prácu, za pár dní sa do toho dostanem.
Nina, 23 rokov
Najviac som asi prikrášlila Excel. Nie že by som ho nevedela používať, ale keď sa ma opýtali na konkrétnu funkciu, ktorú používajú vo firme, už to bolo horšie.
Najväčšia klasika? Dôvod, prečo ste odišli
Možno ešte väčšia pasca prichádza pri otázke, prečo človek odišiel z predchádzajúcej práce. Povedať novému zamestnávateľovi, že šéf bol neznesiteľný, kolegovia liezli na nervy a človek už toho mal plné zuby, zrejme nie je najlepšia cesta. Preto vznikajú diplomatické odpovede.
A práve dôvod odchodu bol podľa spomínaného prieskumu najčastejšou témou, pri ktorej uchádzači priznali klamstvo alebo zveličovanie. Uviedlo ju 46 percent tých, ktorí priznali, že počas pohovoru neboli úplne úprimní.
Peter, 41 rokov
Povedal som, že som odišiel preto, lebo som hľadal nové profesionálne výzvy. V skutočnosti som odišiel, pretože som už jednoducho nevychádzal so šéfom.
Veronika, 29 rokov
Pravý dôvod bol, že mi nevyhovovalo pracovné prostredie a vedenie. Na pohovore som to preložila do slušnejšej verzie, že som hľadala firmu, ktorá je viac otvorená novým nápadom.
Tomáš, 37 rokov
Povedal som, že som sa rozhodol pre zmenu po dlhšom období. V skutočnosti mi dali výpoveď a ja som sa modlil, aby sa na to nový zamestnávateľ nepýtal.
A práve pri takýchto odpovediach je hranica medzi diplomatickým formulovaním a klamstvom veľmi tenká. Globálna pracovná platforma Indeed v aktuálnom kariérnom odporúčaní upozorňuje, že uchádzač by mal byť úprimný pri údajoch o predchádzajúcich zamestnaniach, pracovných pozíciách, zodpovednostiach a schopnostiach. Namiesto klamstva odporúča zdôrazniť prenositeľné skúsenosti a ochotu naučiť sa chýbajúce zručnosti.
„Mám viac skúseností, než som v skutočnosti mal“
Niektorí kandidáti si zase pomôžu pri počítaní rokov praxe. Z troch rokov urobia štyri, z občasnej práce so zákazníkmi „rozsiahle skúsenosti s klientskym servisom“ a niekto si prisvojí cudzie zásluhy.
Samuel, 25 rokov
Tvrdil som, že som technický typ a nové programy sa učím rýchlo. V skutočnosti som sa ešte večer pred pohovorom učil z YouTube, čo ten program vôbec robí.
Júlia, 35 rokov
V jednej práci som zastupovala vedúcu asi mesiac. Na pohovore to vyznelo, akoby som mala manažérsku skúsenosť. Technicky to nebola lož, ale veľmi som to predala.
Martin, 38 rokov
Do životopisu som si pridal projekt, na ktorom som v skutočnosti robil možno dva dni. Zvyšok tímu ho odmakal, ale na pohovore som o ňom rozprával, akoby bol skoro celý môj.
Kedy je ešte prikrášlenie a kedy už problém?
Nie každá veta, ktorá znie na pohovore lepšie než realita, musí znamenať vedomú snahu niekoho oklamať. Rozdiel je však medzi tým, keď človek svoju skúsenosť výstižnejšie predá, a tým, keď si jednoducho vymyslí niečo, čo nemá.
Napísať do životopisu, že máš „pokročilú znalosť programu“, keď si v ňom pracoval niekoľko rokov, no nepoznáš všetky jeho funkcie, je jedna vec. Tvrdiť, že si ho používal denne, keď si ho nikdy ani neotvoril, je už niečo iné.
V konečnom dôsledku totiž môže prísť moment, keď sa všetko, čo človek na pohovore povedal, jednoducho preverí. A potom už nestačí presvedčivý úsmev ani dokonale pripravená odpoveď.
