41 dní sama na oceáne či amputácia nožíkom: Známe filmy o prežití, ktoré napísal sám život

Písanie o filmoch o prežití býva často plné klišé o nezlomnej ľudskej vôli, ale keď si uvedomíš, že tieto veci sa skutočne stali, ide z toho mráz po chrbte. Kinematografia má tendenciu skutočnosť prikrášľovať, no pri týchto snímkach scenáristi nemuseli vymýšľať vôbec nič. Príroda a nešťastná náhoda napísali scenáre, ktoré by bez pečiatky „podľa skutočnej udalosti“ nikto neuveril.

Extrémne situácie z nás dokážu vytiahnuť schopnosti a inštinkty, o ktorých nemáme v pohodlí domova ani tušenia. Či už ide o zamrznuté vrcholky hôr, nekonečný oceán alebo nepriestupnú džungľu, hrdinovia týchto filmov museli siahnuť na absolútne dno svojich síl. Týmto článkom si teraz pripomíname, že tie najšialenejšie filmy sú veľakrát inšpirované skutočnosťou, ktorá bola ešte drsnejšia.

127 hodín

Film 127 hodín ťa zavedie do úzkych a opustených kaňonov v Utahu, kde sa mladý outdoorový nadšenec Aron Ralston vybral na úplne bežný výlet. Nepovedal o tom absolútne nikomu, čo sa ukázalo ako osudová chyba. Počas zostupu sa pod ním uvoľnil masívny balvan, ktorý mu pri páde privrel pravé predlaktie o stenu kaňonu. Zostal uväznený v mrazivej štrbine, v polohe, v ktorej sa nedalo pohnúť, len s jedným litrom vody a pár drobnosťami v batohu.

Ďalších päť dní prebiehalo v znamení ticha, dehydratácie a postupného prepadania sa do halucinácií. Aron postupne natáčal sám seba na kameru, lúčil sa s rodinou a bojoval s myšlienkou, že v tej štrbine jednoducho pomaly zomrie. Voda sa minula, noc prinášala mrazivé teploty a telo začalo kolabovať. Keď na šiesty deň pochopil, že záchrana nikdy nepríde, prišiel na jediný spôsob, ako sa z pasce dostať.

Šialený posledný pokus o záchranu

Skutočnosť bola ešte surovejšia, než dokáže zachytiť filmový pás. Aby sa Aron oslobodil, musel najprv využiť vlastnú váhu a balvan na to, aby si zámerne zlomil vretennú aj lakťovú kosť. Až potom sa mohol pustiť do rezania tkaniva tupým, lacným čínskym nožíkom z multifunkčného náradia. Celý proces trval vyše hodiny a sprevádzala ho nepredstaviteľná bolesť, pri ktorej musel postupne oddeľovať šľachy a nervy.

S krvácajúcim amputovaným pahýľom sa mu podarilo zlaniť dvadsaťmetrovú stenu a prejsť kilometrový úsek na priamom slnku, kým ho zázrakom nenašla rodina holandských turistov. Aron nestratil len ruku, ale aj starý spôsob života, no jeho príbeh sa stal legendárnym dôkazom toho, čo všetko je človek schopný urobiť, keď ho okolnosti doslova zatlačia do kúta.

„Nemáme pod kontrolou to, čo sa nám stane, ale môžeme si vybrať, ako na to zareagujeme,“ reflektoval neskôr Aron, ktorého príbeh obletel celý svet a film od Dannyho Boylea tomu zaručene pomohol.

Touching the Void

V roku 1985 sa dvaja britskí horolezci, Joe Simpson a Simon Yates, rozhodli preliezť nepreskúmanú západnú stenu šesťtisícovky Siula Grande v peruánskych Andách. Výstup zvládli na jednotku, no skutočná nočná mora začala pri zostupe. Joe si pri nešťastnom páde devastačne zlomil nohu v kolene. V takej výške a v odľahlom pohorí znamenala zlomená noha v podstate rozsudok smrti, no Simon odmietol priateľa opustiť a rozhodol sa ho spúšťať dole na lane v hustej víchrici.

Dráma vyvrcholila v momente, keď Joe pri spúšťaní prepadol cez ľadový previs a zostal visieť vo vzduchu nad obrovskou trhlinou. Simon ho zvrchu nevidel ani nepočul, jeho vlastné stanovište sa pod váhou oboch mužov pomaly zrúcalo a sily mu dochádzali.

Najväčšie tabu v horolezectve

Po dlhých desiatkach minút rozhodovania sa Simon dopustil najväčšieho tabu v horolezectve – vytiahol nôž a presekol lano, na ktorom jeho kamarát visel, aby zachránil aspoň svoj život.

Joe spadol hlboko do temnej ľadovcovej trhliny, no pád zázrakom prežil, keďže pristál na malom ľadovom mostíku. Zistil, že sa nachádza v úplnej tme, sám, so zničeným kolenom a bez možnosti vyliezť hore po lane. Namiesto odovzdaného čakania na smrť sa rozhodol zlaniť ešte hlbšie do temnoty, kde dúfal, že nájde východ. A ten naozaj našiel v podobe šikmého tunela vedúceho von na ľadovec.

Nasledovali tri dni nepredstaviteľného utrpenia. Joe sa s otvorenou zlomeninou plazil po snehu, skalách a púšti bez kvapky vody a bez jedla, pričom v hlave mu dokola hrala jedna a tá istá pesnička od B-52’s. Do základného tábora sa doplazil v noci, vyčerpaný na hranicu smrti, len pár hodín predtým, než mal Simon zbaliť stany a odísť. Ich príbeh navždy zmenil pohľad na kolegiálnu morálku v extrémnych podmienkach.

Džungľa

Film rozpráva príbeh mladého izraelského cestovateľa Yossiho Ghinsberga, ktorý sa začiatkom osemdesiatych rokov vydal do Bolívie zažiť autentické dobrodružstvo mimo turistických trás. Celé sa to však zvrtlo do poriadnej nočnej mory.