Jeden deň sme rátali každé upozornenie v mobile. Výsledné číslo vysvetľuje, prečo sa nevieme sústrediť

Očakávali sme 80 upozornení, naša naivita nás vo finále prekvapila.


Správy, e-maily, reakcie na sociálnych sieťach, highlighty fotiek, spomienky, vybíjajúca sa batéria, pracovné požiadavky aj aplikácie, ktoré nám potrebujú skoro ráno oznámiť, že nás v mesiace nehranej hre napadol nejaký iný hráč. Každý jeden deň sa telefón stáva jednou veľkou mašinériou na vibrovanie a my sme toho mali dosť. Nastal čas spočítať, koľkokrát je vlastne naša pozornosť narušená touto zdanlivo banálnou vecou.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Mobil počas dňa neustále svieti, vibruje a vydáva zvuky, akoby sa v ňom odohrávala menšia existenčná kríza. „Pozri sa na mňa! Aha! Ty ma už nemáš rád!“ ručí telefón po tridsiatykrát ešte pred obedom. Väčšinu upozornení už ani vedome nevnímame. Pozrieme na displej, správu odstránime a pokračujeme v práci. Teda aspoň dovtedy, kým sa o dve minúty nerozsvieti znova.

Rozhodli sme sa preto zistiť, koľkokrát si telefón počas jedného bežného dňa vypýta našu pozornosť. Experiment sa začal o ôsmej ráno a skončil o polnoci a rátali sme správy, e-maily, reakcie, pracovné požiadavky, spravodajské oznámenia aj reklamné ponuky. Na počiatku experimentu sme odhadovali, že sa ku nám cez deň dostane približne 80 upozornení, no ukázalo sa, že naša naivita bola omnoho hlbšia.

Prvých 22 upozornení prišlo ešte pred prácou

Deň sa začal o ôsmej ráno budíkom. Ten sme do výsledku započítali tiež, pretože išlo o prvý moment, keď nám telefón niečo prikázal. Konkrétne vstať, čo bolo zároveň jeho najrozumnejšie upozornenie za celý deň. Po vypnutí budíka nás na obrazovke čakalo 11 oznámení. Išlo hlavne o Instagram správy od kamaráta zo zahraničia, ktorý dostal záchvat a rozhodol sa nám naposielať hŕbu „mozgolamových reelsiek.

Telefón ešte ani neopustil posteľ a už pôsobil dojmom, že sme zaspali polovicu vlastného života. Skontrolovať sme pritom chceli iba čas. Počas chystania a cesty do práce pribudli ďalšie správy, bankové oznámenie aj dve reklamné ponuky. Jedna aplikácia nám už o 8:24 navrhovala objednať si obed za zľavnenú cenu. Zjavne nás pozná lepšie než vlastná rodina.

Do príchodu do práce o deviatej ráno sme napočítali 22 upozornení. Deň sa poriadne nezačal a telefón už viac než dvadsaťkrát rozhodol, že čokoľvek práve robíme, nie je dostatočne dôležité.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Pracovné dopoludnie ovládla notifikačná vojna

Medzi deviatou a dvanástou prišlo ďalších 48 upozornení. Najčastejšie išlo o pracovné e-maily, správy od kolegov a skupinové konverzácie. Keby každé oznámenie predstavovalo jednu dokončenú úlohu, mohli sme ísť domov ešte pred obedom. Problém nebol iba v ich počte. Prichádzali jednotlivo a v dokonale nepravidelných intervaloch. Presne vo chvíli, keď sa človek začal sústrediť, mobil zavibroval a oznámil mu niečo životne dôležité. Napríklad že niekto reagoval palcom na našu správu v skupine.

Pri písaní jedného textu sa telefón počas 40 minút rozsvietil deväťkrát. Štyri upozornenia sme otvorili, tri skontrolovali iba pohľadom a dve ignorovali. Aj pri ignorovaných sme sa však pozreli, čo znamená, že sme ich vlastne neignorovali. Iba sme sa s nimi odmietli interagovať.

Shutterstock

Každé prerušenie trvalo niekoľko sekúnd. Potom však nasledoval návrat k práci a tradičná otázka: „Čo som to vlastne robil?“ Niekedy bola odpoveď v rozpísanom odseku, inokedy na sociálnej sieti, kde sme sa záhadným spôsobom ocitli po otvorení pracovného e-mailu.

Upozornenia, ktoré zjedli obed za nás

Do obeda pribudlo ďalších 19 upozornení. Mobil síce tentoraz nerušil prácu, ale úspešne zabránil tomu, aby prestávka zostala prestávkou. Medzi správami sa objavili e-maily, komentáre, spravodajské aktuality aj oznámenie z aplikácie, ktorú sme vedome neotvorili niekoľko mesiacov. Ona však na nás nezabudla. Je pekné, keď sa niekto ozve aj po dlhom čase, hoci ide iba o aplikáciu na nakupovanie lacných čínskych káblov.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
pokec staré sociálne siete ľudia temná doba internetu flirt

Mohlo by ťa zaujímať:

Pred Tinderom sme museli mať odvahu a hrozný nick: Takto vyzeralo online balenie v časoch Pokecu, ICQ a Skype

Človek si sadne k obedu s predstavou, že si oddýchne od obrazovky. O niekoľko minút drží v jednej ruke vidličku, v druhej telefón a sleduje hádku cudzích ľudí pod príspevkom, ktorý ho vôbec nezaujíma. Od jednej popoludní do konca pracovného času prišlo ďalších 43 upozornení. Telefón sa stal ďalším kolegom – takým, ktorý neustále vyrušuje, nič neurobí a ešte sa pravidelne dožaduje nabíjačky.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane


Tagy:
Sledujte nás na Google Správy
Nenechajte si ujsť žiadne dôležité novinky.
Sledovať
Po otvorení kliknite na hviezdičku Sledovať
REKLAMA
Šimon Patkoš
Odborný redaktor pre oblasť kinematografie a histórie. Svoje teoretické vedomosti získal počas štúdia filmovej scenáristiky a dramaturgie na vysokej škole, vďaka čomu prináša odborne podložené filmové analýzy. V redakcii sa okrem popkultúry analyticky venuje aj spracovávaniu historických a true-crime príbehov, ktoré si vyžadujú detailný rešerš.
Najčítanejšie
Podobné
REKLAMA