Temný príbeh lekára s prezývkou Dr. Feelgood: Muž, ktorý dodával návykové látky najväčším hviezdam starého Hollywoodu

Lekársky svet ponúka mnoho temných príbehov, z ktorých človek behá mráz po chrbte tak, že sa bojí vôbec ísť na preventívnu kontrolu. Hovoríme o príbehoch Harolda Shipmana či Nielsa Högela. Títo dvaja muži sú v modernom svete kriminalistiky asi najznámejšími prípadmi zlovestných lekárov, ktorí zneužívali svoje postavenie a profesiu na konanie absolútneho zla. My sa však dnes pozrieme na trochu iný a bohatší prípad, ktorý skôr pripomína dvoch lekárov Dr. Salvadora Plasencia and Dr. Marka Chaveza. Tí svojím konaním zapríčinili úmrtie herca Matthewa Perryho z Priateľov.

Dvere ordinácie muža, o ktorom budeme dnes pojednávať, sa totižto nezatvárali ani v čase, keď slušní ľudia dávno spali. V jeho čakárni sa mohli uprostred noci stretnúť herci, spisovatelia, speváci aj muži, ktorých rozhodnutia ovplyvňovali celý svet. Neprichádzali so zlomenou rukou či zápalom pľúc. Potrebovali energiu, sebavedomie a schopnosť pokračovať, hoci ich telo už dávno prosilo o odpočinok.

Lekár ich neupokojoval dlhým vyšetrením. Často stačila jedna jednoduchá injekcia. O niekoľko minút sa vyčerpaný človek cítil, akoby sa práve vyspal, zbavil bolesti a zároveň dostal nový život. Herec mohol znovu nakrúcať, spevák vystúpiť na pódium a spisovateľ pokračovať v práci. Čo sa nachádzalo v striekačke, nebolo pre mnohých podstatné. Dôležité bolo, že účinok prišiel okamžite.

Muža s touto zázračnou ihlou volali Miracle Max, no do dejín vošiel pod oveľa výstižnejšou prezývkou – Dr. Feelgood. Jeho skutočné meno bolo Max Jacobson, a hoci ordinoval v New Yorku, zoznam jeho pacientov pripomínal adresár najväčších osobností starého Hollywoodu. Za sľubovaným prívalom energie sa však skrývala látka, ktorá dokázala človeka vyniesť veľmi vysoko a následne ho nechať tvrdo dopadnúť.

Z utečenca sa stal lekár celebrít

Max Jacobson sa narodil v roku 1900 vo Fordone, ktorý bol v tom čase súčasťou Nemeckého cisárstva a dnes leží na území Poľska. Vyštudoval medicínu v Berlíne, no pre svoj židovský pôvod musel v roku 1936 utiecť pred n*cistickým režimom. Nový život začal v Spojených štátoch a neskôr si otvoril ambulanciu na manhattanskej Upper East Side.

Jeho prvými prominentnejšími klientmi boli najmä ľudia z Broadwaya. Herci a režiséri pracovali pod obrovským tlakom, bojovali s únavou, trémou, bolesťami aj strachom zo zlyhania. Jacobson im neponúkal mesiace liečby – ponúkal bleskový a svieži návrat na javisko.

Správy o jeho injekciách sa šírili osobnými odporúčaniami. Jeden umelec priviedol druhého a návšteva Miracle Maxa sa postupne stala tajnou skratkou k výkonu. Medzi ľuďmi, ktorí vyhľadali jeho služby, boli spisovatelia Truman Capote a Tennessee Williams, režisér Cecil B. DeMille, spevák Eddie Fisher, športovec Mickey Mantle a napokon aj prezident John F. Kennedy.

Ešte rozsiahlejšie zoznamy hviezd

Rozsiahlejšie zoznamy jeho „pacientov“ uvádzajú tiež mená ako Marilyn Monroe, Judy Garland, Marlene Dietrich, Elizabeth Taylor či Billy Wilder. Niektoré z týchto mien sú veľakrát v archívoch len tak spomenuté, čiže je ťažké overiť, či s Doktorom naviazali hlbšie spojenie, alebo nie.

Jacobson však aj bez nich vytvoril dokonalú službu pre svet, ktorý neprijímal slovo „nedokážem“. Jeho pacienti nemuseli spať, oddychovať ani priznať slabosť. Stačilo si vyhrnúť rukáv a stať sa živým nemŕtvym.

Nikto sa však príliš hlasno nepýtal, čo sa v zázračnej injekcii skutočne nachádza. Keď neskôr vyšetrovatelia otvorili Jacobsonove záznamy, neobjavili obyčajnú vitamínovú kúru. Našli množstvá látok, ktoré by stačili na stovky silných dávok denne. A to bol iba začiatok.

Vitamíny boli iba nevinnou súčasťou kokteilu

Presné zloženie Jacobsonových injekcií sa menilo a pravdepodobne neexistoval jediný univerzálny recept. Dostupné zdroje však opisujú zmesi obsahujúce vitamíny, hormóny, enzýmy, steroidy, lieky proti bolesti, novokaín, vápnik, kostnú dreň, placentu či bunky zo zvieracích orgánov. Najdôležitejšou prísadou však býval amf*tamín, silný stimulant známy aj ako speed.

V tom čase sa na amf*tamíny nepozeralo rovnako ako dnes. Benzedrín sa v Spojených štátoch začal predávať už v 30. rokoch a stimulanty ešte nepodliehali takej prísnej kontrole. Jacobson teda nevstúpil do sveta celebrít ako pouličný díler prezlečený za lekára. Využil obdobie, keď medicína poznala účinky týchto látok, no spoločnosť ešte naplno nechápala ich potenciál vytvárať závislosť a ničiť zdravie.

Jeho pacienti navyše často nevedeli, čo presne dostali. Mnohí sa domnievali, že ide predovšetkým o vitamíny, hormóny alebo experimentálnu regeneračnú kúru. Po injekcii cítili príval energie, eufóriu, sebadôveru a menšiu potrebu spánku. Práve to bolo pre umelcov žijúcich medzi nakrúcaním, večierkami a vystúpeniami mimoriadne príťažlivé.