Slovensko je krajina plná nádherných pamiatok. Máme hrady, zámky, historické námestia, pamätníky významných osobností a potom je tu Pľuvací kameň Igora Matoviča v Šali. Miesto, ktoré sme rozhodne nemali v pláne navštíviť, no keď ti ho raz Google Maps ukáže na mape, existujú otázky, na ktoré jednoducho potrebuješ poznať odpoveď.
Napríklad: Čo je Pľuvací kameň Igora Matoviča? Kto ho tam dal? Prečo ho tam dal? A chodia naň ľudia skutočne pľuvať? Odpovede na prvé tri otázky nemáme. Pri poslednej však máme isté podozrenie.
Na túto mimoriadne netradičnú slovenskú „pamiatku“ sme natrafili úplnou náhodou pri ceste do neďalekého obchodného centra S1. Pri pohľade do Google Maps nás totiž zaujal bod s názvom, ktorý sa nedá len tak ignorovať.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okne„Pľuvací kameň Igora Matoviča.“ Samozrejme, že sme tam museli ísť.
Google Mapy neklamali, naozaj tam je
Ak by si očakával honosný pamätník, informačnú tabuľu, parkovisko pre turistické autobusy či aspoň stánok s magnetkami, musíme ťa sklamať.
Kameň sa nachádza na pomerne zvláštne pôsobiacom a zanedbanom priestranstve neďaleko obchodného centra S1. Autom sa dá dostať k priľahlej budove miniBODKA, odkiaľ už pokračuješ niekoľko desiatok metrov pešo. Stačí teda, ak si do Google Máp zadáš point miniBodka.
A práve tu začína tá pravá atmosféra. Okolie totiž vôbec nepôsobí ako miesto, na ktorom by si očakával turistickú atrakciu akéhokoľvek druhu. Terén je zanedbaný, široko-ďaleko prakticky nič a pri našej návšteve situáciu ešte mierne okorenil neznámy muž pri zaparkovanom aute, ktorý postával neďaleko a pozoroval okolie.
Na pár sekúnd sme preto zvažovali, či naša oddanosť slovenskej investigatívnej žurnalistike naozaj siaha až tak ďaleko. Siahala.
A zrazu: Igor Matovič
Po niekoľkých krokoch zvláštnym terénom sa pred tebou skutočne objaví kameň. Nie metaforický a ani žiadny virtuálny easter egg na Google Maps. Reálny Pľuvací kameň Igora Matoviča.
Jeho podoba je pritom presne taká bizarná, ako napovedá názov. Na kameni sa nenachádza nič iné, len nápis, ktorý návštevníkov nenecháva na pochybách, na aký účel má tento objekt podľa svojho autora slúžiť. A podľa toho, ako jeho povrch vyzerá, sa zdá, že minimálne niektorí návštevníci jeho funkciu pochopili pomerne doslovne.
Či sú stopy na kameni skutočne výsledkom aktívnej účasti miestnych obyvateľov, prírodných živlov alebo kombinácie oboch faktorov, samozrejme, potvrdiť nevieme. Isté je len jedno: čistiaca služba tu zrejme pravidelné šichty nemá.
Kto ho sem dal? Netušíme
Azda najzaujímavejšie na celom Pľuvacom kameni je, že o jeho pôvode sa nám nepodarilo dohľadať prakticky nič. Kto ho vytvoril? Kedy? Prečo práve na tomto mieste? Bol za ním jednotlivec, skupina miestnych alebo niekto, kto mal jednoducho voľné popoludnie, kameň a mimoriadne silný politický názor?
Netušíme. Miesto však reálne existuje a v čase našej návštevy malo na Google Mapách aj recenziu starú približne päť mesiacov. To naznačuje, že nejde o úplne čerstvý prírastok do kultúrneho dedičstva Šale.
O to zvláštnejšie je, že sa o ňom prakticky nikde nehovorilo. Možno malo ísť o tajomstvo určené výhradne pre Šaľanov. Miestny undergroundový monument, o ktorom sa turistom nehovorí. Miesto, kam človek príde, symbolicky si uľaví a pokračuje ďalej do obchodného centra. Alebo sa jednoducho všetci zhodli, že niektoré veci je lepšie nevysvetľovať.
A autor bol zjavne aj človekom s vycibreným citom pre grafický dizajn – nápis totiž zveril nesmrteľnému Comic Sansu.
Slovensko potrebuje mapu bizarných monumentov
Celá návšteva pritom otvorila ešte jednu dôležitú otázku. Ak už máme Pľuvací kameň Igora Matoviča, aké ďalšie pamätníky novodobej slovenskej histórie by si naša krajina zaslúžila? Materiálu máme za posledné roky viac než dosť.
Ako prvý by si svoje miesto nepochybne zaslúžil Národný semafor Andreja Danka – ideálne mierne naklonený, s odtrhnutou poznávacou značkou pri podstavci a olejovou stopou, ktorá by návštevníkov doviedla až k najbližšej garáži.
Chýbať by nemohol ani Víťazný oblúk eurofondov pri vstupe do Fafokanu. Monumentálna stavba za niekoľko miliónov eur, ku ktorej by viedla nová asfaltová cesta, no bežný návštevník by sa cez bránu, samozrejme, nedostal.
Pred budovou MIRRI by mohla stáť jazdecká socha Samuela Migaľa. Namiesto koňa by však minister sedel na drevenej palici s konskou hlavou a smeroval hore po schodoch rezortu – na pamiatku svojho nečakaného prínosu k popularizácii hobby horsingu.
Igor Matovič by si okrem pľuvacieho kameňa zaslúžil aj Pamätník politických atómoviek v tvare obrovskej 500-eurovej bankovky. Každý návštevník by pri vstupe dostal prísľub, že si jednu odnesie domov. Pri odchode by sa však dozvedel, že návrh neprešiel.
A napokon by sme mohli postaviť Kapitánsky obelisk Andreja Danka – dve obrovské zlaté výložky so stopami rúžu, ktoré by sa počas štátnych sviatkov slávnostne pobozkali.
Slovensko by tak konečne získalo turistickú trasu, ktorá by mapovala naše dejiny spôsobom, aký si skutočne zaslúžia. Pľuvací kameň Igora Matoviča by pokojne mohol byť jej prvou zastávkou.
