Slovenčina je nádherný a bohatý jazyk. Jedna krátka veta môže mať pokojne päť rôznych významov podľa toho, kto ju vysloví, akým tónom a koľkokrát sa pri tom nadýchne. Slováci navyše ovládajú zvláštnu schopnosť povedať svoj názor tak, aby technicky nepovedali vôbec nič.
Niektoré vety preto nemožno prekladať doslovne. Potrebujú vlastný slovník, dlhoročné skúsenosti a cit pre pasívnu agresivitu. Vybrali sme sedem nevinných slovenských fráz, za ktorými sa často skrýva úplne iný odkaz.
„Veď sa nejako dohodneme“
Na prvý pohľad ide o prísľub budúcej dohody. V skutočnosti táto veta znamená: „Teraz to nechcem riešiť a tajne dúfam, že sa k tomu už nikdy nevrátime.“
Neexistuje termín, miesto ani konkrétny plán. Existuje iba neurčitá predstava, že jedného dňa možno vznikne dohoda. Pravdepodobne však nevznikne, pretože obaja účastníci rozhovoru už pri vyslovení tejto vety vedeli, že sa im nechce.
„Prídem o chvíľu“
Význam závisí od toho, kde sa človek práve nachádza. Ak už sedí v aute, môže ísť skutočne o niekoľko minút. Ak je ešte doma v uteráku, „o chvíľu“ môže znamenať čokoľvek medzi polhodinou a budúcim týždňom.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneNajnebezpečnejšou verziou je správa „už vyrážam“. Slovenský preklad znie: „Práve som si uvedomil, že by som sa mal začať chystať.“
„Uvidíme“
Nie, neuvidíme. Odpoveď je s najväčšou pravdepodobnosťou nie, len ti ju dotyčný nechce povedať priamo. „Uvidíme“ je spoločensky prijateľný spôsob, ako odmietnuť výlet, oslavu, pracovnú úlohu alebo spoločný obed bez nepríjemnej konfrontácie.
Ak po tejto vete nasleduje aj „ozvem sa“, môžeš si na daný termín pokojne vytvoriť iný program.
„Mne je to jedno“
Človeku, ktorý túto vetu vyslovil, to takmer nikdy nie je jedno. Existuje správna reštaurácia, správny film aj správny čas odchodu. Tvojou úlohou je iba uhádnuť ich bez akejkoľvek nápovedy.
Ak vyberieš nesprávne, čaká ťa tiché sklamanie a otázka: „A prečo práve tam?“ Zvláštnu pozornosť venuj verzii „urob si, ako chceš“. Tá už patrí medzi priame vyhrážky.
„Nechcem sa do toho miešať, ale…“
Táto veta spoľahlivo oznamuje, že miešanie sa do vecí práve začína. Po krátkom úvode zvyčajne nasleduje detailný názor na tvoj vzťah, prácu, deti, financie, účes alebo spôsob, akým si zaparkoval.
Čím dôraznejšie človek tvrdí, že sa miešať do vecí nechce, tým dlhšie bude jeho hodnotenie situácie pokračovať.
„Ja sa nehnevám“
Existujú prípady, keď sa človek naozaj nehnevá. Toto nie je jeden z nich. V tejto chvíli je potrebné analyzovať tón hlasu, dĺžku ticha aj spôsob položenia hrnčeka na stôl.
Ak veta znie „ja sa nehnevám, len ma to mrzí“, situácia postúpila na vyššiu úroveň. Hnev by bol v porovnaní s tým príjemnou alternatívou.
„Zastav sa niekedy“
Ide o milé rozlúčenie, nie o pozvanie s neobmedzenou platnosťou. Rozhodne to neznamená, že máš o dva dni bez ohlásenia zazvoniť pri dverách.
Správnou reakciou je povedať „jasné, určite“ a potom sa niekoľko mesiacov nestretnúť. Keď sa náhodou opäť uvidíte, obaja skonštatujete, že sa už naozaj musíte dohodnúť. Veď sa nejako dohodnete.
