Charles Manson zomrel v roku 2017, no fascinácia jedným z najznámejších zločincov americkej histórie sa tým ani zďaleka neskončila. Muž, ktorý dokázal presvedčiť svojich nasledovníkov, aby v jeho mene vraždili, sa stal symbolom temnej stránky hippies éry aj manipulatívnej sily kultových vodcov.
Netflix sa k jeho príbehu vracia v trojdielnej dokumentárnej sérii Rozhovory s vrahom: Nahrávky Charlesa Mansona. Tentoraz však nejde iba o ďalšiu rekonštrukciu notoricky známeho prípadu. Tvorcovia získali prístup k 137 telefonátom, ktoré Manson počas posledných deviatich rokov svojho života viedol z väzenia s bývalým detektívom. Verejnosť ich až doteraz nemala možnosť počuť.
Novinka mapuje Mansonovu cestu od večného väzňa a neúspešného hudobníka až po vodcu takzvanej Rodiny, ktorej členovia v roku 1969 rozpútali v Los Angeles sériu brutálnych vrážd. Zároveň skúma, ako si dokázal vybudovať takmer absolútnu kontrolu nad mladými ľuďmi túžiacimi po láske, slobode a prijatí.
Muž, ktorý vraždil rukami iných
Charles Manson strávil veľkú časť mladosti v polepšovniach a väzení. Keď sa v roku 1967 dostal na slobodu, zamieril do Kalifornie, kde naplno prebiehala hippies revolúcia. Mladí ľudia odmietali tradičné autority, experimentovali s drogami a hľadali alternatívny spôsob života. Manson veľmi dobre vedel, ako ich túžbu po slobode a spolupatričnosti využiť.
Okolo seba postupne zhromaždil skupinu nasledovníkov známu ako Mansonova rodina. Spočiatku im ponúkal lásku, prijatie a život bez pravidiel. Podľa bývalých členiek však postupne začal používať drogy, izoláciu, psychický nátlak a neustále opakovanie vlastných myšlienok, aby nad nimi získal kontrolu.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePráve tento proces patrí medzi hlavné témy dokumentu. Manson nebol typickým sériovým vrahom, ktorý by svoje obete osobne vyhľadával a zabíjal. Jeho najnebezpečnejšou zbraňou bola schopnosť presvedčiť iných ľudí, že vražda je správna, potrebná a nevyhnutná.
Noc, ktorá ukončila nevinnosť Hollywoodu
V auguste 1969 poslal Manson svojich nasledovníkov do domu v losangeleskom Benedict Canyone. Nehnuteľnosť v tom čase obývala herečka Sharon Tate, manželka režiséra Romana Polanského, ktorá bola v ôsmom mesiaci tehotenstva. Polanski sa v čase útoku nachádzal v Londýne.
Charles „Tex“ Watson, Susan Atkins a Patricia Krenwinkel v dome zavraždili Sharon Tate, jej priateľov Jaya Sebringa, Abigail Folgerovú a Wojciecha Frykowského aj mladého Stevena Parenta, ktorý sa na mieste ocitol prakticky náhodou.
Nasledujúcu noc členovia Rodiny zabili manželov Lena a Rosemary LaBiancovcov v ich dome. Manson veril, že vraždy pomôžu rozpútať apokalyptickú rasovú vojnu, ktorú nazýval Helter Skelter podľa piesne od skupiny The Beatles. Na miestach činu preto vrahovia zanechali krvou napísané odkazy, ktoré mali zmiasť políciu a vyvolať dojem, že za útokmi stoja radikálne skupiny.
Hoci Manson obete osobne nezavraždil, prokuratúra presvedčila porotu, že bol hlavným organizátorom a ideologickým strojcom zločinov. V roku 1971 ho spolu s viacerými členmi Rodiny odsúdili na trest smrti. Po dočasnom zrušení trestu smrti v Kalifornii sa rozsudok zmenil na doživotie.
137 telefonátov z väzenia
Najväčším lákadlom dokumentárnej série sú Mansonove dosiaľ nezverejnené telefonáty. Počas posledných deviatich rokov života uskutočnil z väzenia 137 hovorov s bývalým detektívom. Nahrávky umožňujú divákom počuť jeho hlas bezprostrednejšie, než bolo možné v starších televíznych rozhovoroch a archívnych reportážach.
Dokument zároveň využíva dobové zábery, rekonštrukcie, výpovede vyšetrovateľov aj archívne nahrávky Mansonových nasledovníkov. Vystupujú v ňom tiež bývalé členky Rodiny Dianne Lake, Catherine Share a Stephanie Schram, ktoré približujú, ako sa mladý človek môže dostať pod vplyv manipulatívneho vodcu.
Jednotlivé časti sledujú vznik Mansonovej komunity, postupné stupňovanie jeho kontroly, vraždy aj následný súdny proces. Ten sa v roku 1970 zmenil na obrovské mediálne divadlo. Manson sa pred kamerami správal teatrálne, vyrezal si do čela znak X a jeho nasledovníčky ho napodobnili. Namiesto obyčajného obžalovaného sa pred očami verejnosti rodila zvrátená celebrita.
Tvorcovia nechceli oslavovať vraha
Režisér Joe Berlinger tvrdí, že cieľom série nebolo ďalej rozširovať mýtus o Mansonovi. Tvorcovia sa chceli sústrediť najmä na mechanizmy manipulácie a kontroly, ktoré používal, a na ľudí, ktorí s následkami jeho konania žijú dodnes.
Manson je podľa Berlingera postavou, ktorá zásadne zmenila spôsob, akým médiá informujú o násilí a ako verejnosť konzumuje príbehy skutočných zločinov. Jeho proces sa stal celosvetovým predstavením a samotný Manson sa naučil pozornosť novinárov vedome využívať.
Práve preto zostáva jeho príbeh aktuálny aj desaťročia po vraždách. Nie preto, že by sa na ňom dalo nájsť niečo obdivuhodné, ale preto, že ukazuje, ako ľahko sa môže túžba po prijatí zmeniť na poslušnosť voči človeku, ktorý svojim nasledovníkom postupne vezme schopnosť samostatne uvažovať.
Posledná kapitola úspešnej true crime série
Rozhovory s vrahom: Nahrávky Charlesa Mansona sú piatou a zároveň poslednou kapitolou netflixovskej antológie. Predchádzajúce série sa venovali Teda Bundymu, Johnovi Waynovi Gacymu, Jeffreymu Dahmerovi a Davidovi Berkowitzovi, známemu ako Son of Sam.
Trojica približne hodinových epizód s názvami Rodina, Diablova práca a Proces storočia je už dostupná na Netflixe. Charles Manson síce zomrel vo veku 83 rokov po takmer piatich desaťročiach za mrežami, no jeho vlastný hlas teraz opäť pripomína, prečo sa stal jednou z najdesivejších ukážok toho, čo dokáže systematická manipulácia.
