Mnohí Slováci vnímajú Nemecko ako zem zasľúbenú. Vyššie platy, lacnejšie potraviny, voľné nedele a tie praclíky a šnicle? No kto už by len nemal rád praclíky a šnicle. Lenže ako takmer pri všetkom, aj v tomto prípade si ľudia veci priveľmi idealizujú.
Áno, vyššie mzdy vedia zabezpečiť vyššie životné štandardy a človeku sa celkovo ľahšie dýcha, keď v ruke nemusí obracať každé euro. No netreba zabúdať, že každá krajina má okrem svojich pre aj svoje proti.
A Nemecko rozhodne nie je výnimkou.
1. Vlaky nechodia načas (a niekedy nechodia vôbec)
Nemeckým vlakom sme venovali aj separátny článok, lebo si to jednoznačne zaslúžia. Ak má totiž niekto pocit, že ZSSK je to najhoršie, čo vlaková doprava v Európe ponúka, odporúčam vyskúšať Deutsche Bahn.
Ich vlajkovou loďou sú moderné rýchlovlaky, a keď si kupuješ lístok na poslednú chvíľu, jedna jazda týmto prémiovým IC-čkom ťa pokojne vyjde aj na 150 €. V cene nie je zahrnutá miestenka, ale zato dvojhodinové meškanie, nefunkčné toalety, pokazená klimatizácia a stagnujúca Wi-Fi áno. Čerešničkou na torte je aróma karí, valiaca sa z jedálenského vozňa.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneAj Nemci samotní považujú Deutsche Bahn za národnú hanbu. Krajina, ktorá sa pýši svojou dochvíľnosťou, operuje s vlakmi, ktoré jakživ nechodia načas. A keď sa už konečne doplazia do stanice, polovica vybavenia nejde. Nuž, ale aspoň majú fakt parádne diaľnice…
2. Telefónne číslo má tvoj kuriér úplne na háku
Prvý týždeň v Nemecku sa mi zlomila nabíjačka, objednala som si teda novú. Cez okno som počula, že prišiel kuriér, no telefón mi nezazvonil, tak som si povedala, že asi doniesol niečo susedom. Nie. Obratom mi totiž prišiel e-mail, že ma kuriér nezastihol a balík posielajú späť. Keď sa podobná situácia zopakovala zas, začala som googliť. Až tak som sa dozvedela, že nemeckí kuriéri nevolajú, ale zvonia na zvonček. Ak meno na zvončeku nekorešponduje s tým na zásielke, otočia sa na päte a odchádzajú.
Toto nám, najmä v úvode, spôsobovalo neustále problémy. Keďže sme bývali v prenájme a správcovi bytovky trvalo, kým na zvonček doplnil naše meno, napísali sme ho na lepiaci papierik. Ten ale buď opakovane odfukovalo, alebo ho niekto promptne strhával. Tak či onak, bez mena nám nič nechodilo, vďaka čomu sme tri týždne pozerali telku zo zeme.
3. Na verejných toaletách platíš za smrad a špinu
O tomto by som vedela napísať knihu, ale ostane to asi len pri tomto článku. V Bratislave je síce verejných toaliet ako šafranu, no keď už sa nejaká vyskytne, väčšinou je bezplatná a relatívne čistá.
Vo Frankfurte sa cena za použitie toalety pohybuje v rozmedzí 1 € až 1,50 €, no bez ohľadu na cenu sú rad za radom všetky v dezolátnom stave. Doska fuč, papier nikde a špina taká, že cikať môžeš jedine ak na lyžiara, aj to ideálne s rebríkom, nech na teba niečo nevyskočí. Aj kríček na výpadovke ponúka väčší komfort.
4. Kozmetické služby kvalitatívne pokrivkávajú
Na Slovensku mám skvelú nechtárku, ktorú by som vyvážila zlatom. V Nemecku som obehala už hádam desať rôznych salónov a ani raz som neodišla spokojná. Krivé nechty, fľakatá farba a k tomu *bum* cenovka 50 €. V službách tohto druhu pracujú primárne imigranti a výsledok je citeľný. Jednej kamarátke kaderníčka spálila vlasy, druhej za 200 € iná dofarbila odrasty nesprávnou farbou. Väčšina Sloveniek, ktoré tu poznám, sa preto preventívne radšej skrášľuje na Slovensku.
5. Čisté ulice Nemecko nemá v slovníku
„Aj na Slovensku máme bordel,“ povie niekto. A má úplnú pravdu. Terasu pred mojím niekdajším panelákom v Petržalke lemovali prázdne plechovky od piva, dotrhané tričká a škrupiny od vajec, ale vieš čo? Keď som si raz za čas potrebovala sadnúť na lavičku, nebála som sa, že chytím lepru.
Nemecko, najmä teda Frankfurt, má veľký problém so zneužívaním ilegálnych substancií. Najmä jednej konkrétnej, po ktorej užití ľudia nedokážu udržať telesné tekutiny. To v kombinácii s absenciou bezplatných verejných toaliet vrcholí… no, veľmi smradľavo. Lavičky, steny budov, mestská zeleň aj stanice metra – „dobrovoľní umelci“ všetko vymaľovali nahnedo. Fakt krása žiť.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
