Každý z nás si zo školy odniesol… nuž, niečo. Jeden traumu z vybíjanej, ďalší Pytagorovu vetu či trojčlenku, inému, keď už nič iné, utkveli v pamäti aspoň vybrané slová po B.
Škola nás mala naučiť písať, čítať, počítať a ideálne aj rozoznať podmet od prísudku. Namiesto toho nás vytrénovala v úplných hovadinách. Ako sa tváriť múdro pred tabuľou, hoc si dané učivo jakživ nevidel, ako precitnúť z podesiatovej siesty presne v momente, keď učiteľ zdvihol zrak od triednej knihy, ako si za desať minút napísať trojstranový ťahák… No, vedeli by sme menovať aj do polnoci.
To najcennejšie, čo nám venovala, ale predstavuje archív legendárnych hlášok. Najmä tých od učiteľov. Nepotrebovali predom pripravené prezentácie ani moderné technológie. Stačila im krieda, mierne vytočený výraz a trieda plná žiakov, ktorí pravidelne testovali limity ich trpezlivosti. Výsledkom bývali výroky, ktoré by pokojne obstáli aj na stand-upe.
Keď učiteľ jednou vetou uzemnil celú triedu
Na každej škole učil minimálne jeden pedagóg, ktorého hlášky by sa mali zapísať do dejín. Svoje myšlienky vedel naformulovať tak, že trieda nevedela, či má začať plakať, alebo obratom vybuchnúť do nekontrolovateľného smiechu.
Možno to bol matikár, ktorý pri pohľade na výsledky testov strácal vieru v existenciu logiky. Alebo slovenčinárka, ktorá jednou vetou urazila nielen tvoj sloh, ale aj teba a celý tvoj rodokmeň. Ale určite nie angličtinárka. Tie boli vždy zlaté… teda toho polroka, kým odišli na materskú.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneUčitelia to s nami nemali jednoduché. Večne sme nedávali pozor, každá previerka nás zastihla nepripravených a naša drzosť miestami nemala obdobu. Spravidla mali pocit, že namiesto školy dorazili do chránenej dielne, no práve vtedy vznikali tie najlepšie hlášky. Také, na ktoré si spomenieš aj dvadsať rokov po získaní posledného vysvedčenia. A presne na také sme sa vás pýtali.
Legendárne hlášky slovenských učiteľov
Na našich sociálnych sieťach sme vám nedávno položili otázku, ktoré hlášky vašich niekdajších učiteľov máte v pamäti dodnes. A vy ste nám napísali skutočné perly. Ich čaro spočíva v autentickosti. Nikto nad nimi dlho nepremýšľal, ani ich neleštil k dokonalosti. Vznikli v momente, keď niekto päťkrát po sebe nepochopil jednoduché zadanie, prípadne vtedy, keď sa celá trieda kolektívne rozhodla, že dnes skrátka spolupracovať nebude.
Rozhodli sme sa tieto spomienky na školské časy oprášiť. Pretože niektoré hlášky si ozaj nezaslúžia len tak zapadnúť prachom. Poď si s nami zopár takých prečítať.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
