Všetci poznáme negatívne stránky chovu domáceho miláčika. Mačka ti zhodí pohár zo stola, pes roztrhá vankúš, had vystraší susedu a papagáj zobudí vulgarizmami celý panelák. Stále však ide o pomerne zanedbateľné problémy v porovnaní s tým, čo by ťa čakalo, keby si si domov priniesol niekoľkotonového tvora, ktorého najbližší príbuzní vyhynuli pred desiatkami miliónov rokov.
Predstavme si však, že vedci jedného dňa dinosaury naozaj oživia a namiesto zábavného parku ich začnú ponúkať v predajniach s exotickými zvieratami. Niečo takéto sa eventuálne môže stať, keďže firma Colossal Biosciences už naklonovala vyhynutý druh vlka a chystá sa čoskoro pustiť aj do mamutov. Potom zostane len otázkou času, kedy sa zápletka filmu Jurský park zopakuje aj v realite.
Ak sa však niečo také skutočne odohrá, ponúka sa jasná otázka – ktorý druh by sa dal aspoň teoreticky chovať a pri ktorom by si potreboval vlastný ostrov, bitúnok a poistku proti zrovnaniu domu so zemou?
S výberom nám pomohla slovenská popularizátorka dinosaurov Monika Fejfárová, ktorú môžeš poznať pod menom Paleontomonička. Pozrela sa s nami na niekoľko kandidátov a zhodnotila, či by z nich bol verný spoločník, živý bezpečnostný systém alebo iba mimoriadne drahá cesta k strate nehnuteľnosti.
Spinosaurus: Akvárium veľké ako menšie mesto
Mnohými ľuďmi zbožňovaný a tretím dielom Jurského parku spopularizovaný Spinosaurus patril medzi najväčšie mäsožravé dinosaury, dosahoval dĺžku približne 14 metrov a na chrbte nosil nápadnú „plachtu“, takže by si ho pri venčení naozaj nestratil. Jeho pretiahnuté čeľuste a netradičné zuby naznačujú, že významnú časť potravy tvorili ryby a iné vodné živočíchy. O tom, nakoľko dobre plával a koľko času trávil vo vode, sa však medzi vedcami stále diskutuje.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okne„Podľa kužeľovitého tvaru zubov paleontológovia predpokladajú, že Spinosaurus bol rybožravec. Keďže patril medzi najväčšie teropódne dinosaury, nie som si istá, či by mu bežný chovateľ dokázal zabezpečiť čo i len základné potreby pre šťastný a pohodlný život. Skús si predstaviť, že by si doma na záhrade choval slona alebo žirafu,“ povedala nám Paleontomonička.
Chovať Spinosaura by preto neznamenalo iba napustiť väčší záhradný bazén. Potreboval by obrovský priestor, množstvo potravy a pravdepodobne vodnú plochu, pri ktorej by aj jazero na Zlatých pieskoch pôsobilo ako miska pre škrečka. Ak máš za domom jazero, problém je čiastočne vyriešený. Teraz už len dúfať, že sa v ňom skrýva aspoň tisíc rýchlo množiacich sa sumcov.
Brachiosaurus: Keď ti domáci miláčik obhrýza rodinný orech
Majestátny Brachiosaurus bol približne 20 až 22 metrov dlhý bylinožravý sauropód s prednými nohami dlhšími než zadné. Vďaka tomu držal telo vo výrazne zdvihnutej polohe a pohodlne sa dostal k vegetácii, ktorá bola pre menšie zvieratá mimo dosahu. Jeho hmotnosť sa odhaduje na desiatky ton, pričom poznáme iba neúplné kostry a presné čísla zostávajú predmetom diskusie.
Bol by mierumilovnejší než veľké dravce, no to automaticky neznamená, že by sa ľahko choval. Aj pokojne kráčajúce zviera s hmotnosťou niekoľkých slonov dokáže zmeniť záhradu na stavenisko jediným otočením. „Aj keď bol Brachiosaurus viac-menej mierumilovný dinosaurus, nedokážem si predstaviť, že by niekto dokázal držať na uzde niečo také obrovské. Mnohí ľudia nezvládajú skrotiť ani vlastné deti v oddelení sladkostí,“ povedala Monika Fejfárová.
Pri všetkých dinosauroch sa pritom ukazuje jeden veľký výkričník. Popri riešení kŕmenia, obhrýzania čohokoľvek v dosahu hlavy, veľkosti výbehu a rôznych iných aktivít by bolo nutné po nich aj upratovať. Áno, hovoríme o truse. Výkal takého Brachiosaura mohol podľa rôznych odhadov vážiť aj 50 kilogramov. Denne však na záchod mohol ísť aj viackrát a trávenie mu nemuselo vždy fungovať na jednotku.
Tyrannosaurus rex: Bezpečnostná služba, ktorá môže zjesť klienta
Dospelý T. rex meral viac než 12 metrov a vážil približne osem ton. Jeho najväčšou prednosťou neboli miniatúrne paprčky, ale masívna hlava vybavená zubami schopnými drviť kosti. Odhady jeho hryzu sa líšia, no biomechanické modely hovoria o sile približne 35-tisíc až 57-tisíc newtonov. Tyranosaurov hryz tak patril k najsilnejším medzi suchozemskými živočíchmi.
Ako ochranka domu či celého susedstva by teda pôsobil presvedčivo. Cedule s nápisom „Pozor, pes!“ by mohli všetci susedia s kľudom vyhodiť a spať tak pokojne ako nikdy predtým, až dokým by T. rex nespozoroval lietadlo alebo nezačul vlak. Najväčším problémom by bolo kŕmenie, výbeh a vysvetľovanie poisťovni, že preliačenina v susedovom aute nevznikla pri parkovaní.
„Keby si T. rexa využíval na ochranu objektu, asi by si málokto trúfol preskočiť plot. Jeho sila hryzu prekračovala 3,5 tony. Otázne je, či by sa vôbec obťažoval naháňať niečo také malé, ako je človek. Dinosaury sa často zobrazujú ako smrtiace mašiny, no stále to boli iba zvieratá. Keď sa najedli, pravdepodobne oddychovali a šetrili energiu,“ vysvetlila Paleontomonička.
Triceratops: Bylinožravec ešte neznamená maznáčik
Triceratops dorastal približne do deviatich metrov a vážil niekoľko ton. Pomocou zobákovitej papule a sústavy zubov spracovával tuhú rastlinnú potravu a nad očami mal dva dlhé rohy, tretí na nose a zadnú časť lebky chránil masívny kostený golier. Na základe týchto vlastností sa odhaduje, že Triceratops vedel byť slušný zápasník, či už medzi zástupcami vlastného druhu, alebo dravcami.
Naznačujú to aj patologické nálezy na fosíliách. Bylinožravec veľký ako nákladné auto by teda nebol bezpečný iba preto, že by nejavil záujem o tvoje mäso. Stačil by jeden nesprávny krok, nepríjemnejšie zvolený tón hlasu alebo nedostatok zelene a Triceratops by vedel zdevastovať čokoľvek, čo by mu prišlo do cesty.
„Triceratops bol jedným z najväčších bylinožravých rivalov T. rexa a dokázal mu spôsobiť smrteľné zranenia. Neviem preto, či by som takúto horu mäsa chcela chovať, aj keď bola bylinožravá,“ povedala Paleontomonička.
Psittacosaurus: Papagáj, ktorý zabudol prestať rásť
Psittacosaurus patril medzi skorých príbuzných rohatých dinosaurov. Jednotlivé druhy merali približne jeden až dva metre a väčšie exempláre mohli vážiť vyše 20 kilogramov. Mal výrazný zobák pripomínajúci papagája, živil sa rastlinami a pri spracovaní tuhšej potravy mu zrejme pomáhali prehltnuté kamene.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
