Filmový večer znie ako jeden z najjednoduchších plánov na svete. Vyberieš film, pripravíš si jedlo, pohodlne sa usadíš a dve hodiny sleduješ obrazovku. Aspoň takto by pozeranie filmu vyzeralo v ideálnom svete.
V realite pripomína skôr komplikovaný obrad rozdelený do niekoľkých presne stanovených štádií. Samotnému deju venuješ menej času než výberu, jedlu a telefónu. Na konci síce tvrdíš, že film nebol zlý, no stále nevieš, ako sa volala hlavná postava.
Nekonečný výber, počas ktorého zostarneš
Večer sa začína odvážnym rozhodnutím: „Pozriem si nejaký film.“ Otvoríš Netflix a očakávaš, že do troch minút nájdeš víťaza. O 45 minút stále prechádzaš rovnaké kategórie a odmietaš všetko, čo ti platforma ponúka.
Jeden film je príliš dlhý, druhý príliš smutný a tretí má podozrivo nízke hodnotenie. Komédiu si už možno videl. Triler vyzerá dobre, no dnes nemáš náladu premýšľať. Každý titul dokážeš vyradiť rýchlejšie, než si prečítaš jeho celý popis.
Po polhodine začneš vyjednávať s človekom vedľa seba. Ty odmietaš jeho návrhy a on odmieta tvoje. Keď sa konečne zhodnete, zistíš, že film má tri hodiny. Napokon zapneš niečo priemerné iba preto, že už potrebuješ začať. Filmový večer sa medzitým zmenil na nočné vysielanie.
Titulky pre ľudí, ktorí počujú úplne dobre
Film sa začne a hneď v prvej scéne niekto potichu zamrmle dôležitú vetu. Zvýšiš hlasitosť. O sekundu neskôr vybuchne auto a reproduktory zobudia polovicu bytovky. Po krátkom boji s ovládačom preto zapneš slovenské alebo české titulky.
Nepotrebuješ ich kvôli cudziemu jazyku. Potrebuješ ich, pretože moderní herci vedú zásadné rozhovory šeptom, zatiaľ čo za nimi horí továreň. Titulky sa rýchlo stanú tvojou jedinou istotou. Od tej chvíle film nepozeráš, ale poctivo ho čítaš.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneAk niekto titulky vypne, zrazu nerozumieš ani obyčajnému pozdravu. Máš pocit, že bez nich postavy hovoria v neznámom dialekte. Schopnosť počúvať ti definitívne odišla spolu s prvou zamrmlanou vetou.
Jedlo, ktoré neprežije úvodné titulky
K filmu si pripravíš pizzu, čipsy, cestoviny alebo inú porciu určenú na celý večer. Položíš ju pred seba a sľúbiš si, že budeš jesť pomaly. Jedlo zmizne skôr, než sa hlavná postava stihne dostať do prvého problému.
Počas úvodného loga si dáš prvé sústo. Pri predstavení postáv máš polovicu porcie za sebou. Keď sa konečne rozbehne dej, držíš už iba prázdny tanier. Celý gastronomický zážitok trval približne sedem minút.
Následne začneš premýšľať nad dezertom. Veď film má ešte takmer dve hodiny a nemôžeš ho sledovať len tak naprázdno. Otvoríš teda čipsy, ktoré mali zostať na ďalší deň. Filmový večer sa nenápadne mení na viacchodové menu s pohyblivým pozadím.
Po jedle zisťuješ, že ťa film nezaujíma
Kým si jedol, film plnil svoju najdôležitejšiu úlohu. Robil spoločnosť večeri. Keď tanier osirel, musí sa obhájiť samotným dejom. Práve vtedy si uvedomíš, že ťa príbeh vlastne vôbec nebaví.
Postavy ti nepripadajú sympatické a zápletka sa vlečie. Napriek tomu film nevypneš. Výber ti predsa zabral 45 minút a už si investoval ďalších dvadsať. Pád do tejto pasce si vysvetlíš nádejou, že sa to ešte rozbehne.
Nerozbehne sa to. Ty však statočne pokračuješ, pretože vypnúť film v polovici pôsobí ako osobné zlyhanie. Začneš preto upratovať stôl, skladať deku a kontrolovať čas. Film už nesleduješ, iba s ním zostávaš v jednej miestnosti.
Telefón vstupuje do hlavnej úlohy
Najskôr si chceš iba pozrieť jednu správu. Potom odpovieš na e-mail, otvoríš Instagram a zistíš, čo robí človek zo základnej školy. Kým film odhalí hlavnú zápletku, ty sleduješ video psa v gumákoch.
Občas zdvihneš oči a prikývneš, aby nikto nespochybnil tvoju pozornosť. Po desiatich minútach sa však na obrazovke objaví nový muž. Vtedy príde otázka, ktorú pozná každý spoločný filmový večer: „A tento je kto?“ Človek vedľa teba musí pozastaviť film a vysvetliť dej, ktorý práve poctivo sledoval.
Keď odpovie, že postavu predstavili pred chvíľou, brániš sa. Veď si sa pozeral. Telefón si držal v ruke iba sekundu. Štatistika času stráveného na obrazovke by však vypovedala trochu iný príbeh.
Pozeranie filmu tak často zahŕňa všetko možné okrem sústredeného sledovania filmu. Napriek tomu si o pár dní naplánuješ ďalší večer a presvedčíš sa, že tentoraz vyberieš rýchlejšie. Nevyberieš, jedlo opäť zmizne v úvode a kľúčovú scénu prescrolluješ. Aspoň však získaš ďalšiu príležitosť položiť legendárnu otázku: „A tento je kto?“
