Samozvanými kamarátmi sa to okolo teba len tak hemží, no keď potrebuješ skutočnú oporu, zisťuješ, že vlastne nemáš komu zavolať. Denne sa navzájom spamovať reelskami roztomilých mačičiek je síce pekné, no to samé o sebe ešte hlboké priateľstvo nepredstavuje. Skutočná blízkosť stojí na dôvere, vzájomnom pochopení a pocite bezpečia. Téme priateľstva sa venoval aj portál Svet Zvedavo.
S pribúdajúcim vekom a rastúcou emocionálnou zrelosťou mnohí z nás prirodzene zužujú okruh ľudí, ktorých považujeme za blízkych. Čo to o nás vypovedá? Ide len o zdravú selektívnosť alebo v tom má prsty aj nevedomá izolácia? Odborníci na to majú relatívne jednotný názor.
Ako rozlíšiť blízkosť od povrchnej známosti
Spoločné vtipy, piatkové drinky, no keď sa naozaj potrebuješ o niekoho oprieť, akoby sa po dotyčnom zľahla zem. Tento scenár dôverne pozná väčšina z nás. Keď ide o zábavu, tak nevieš, komu odpísať skôr a koho s ťažkým srdcom odmietnuť. Hneď ako ale príde do tuhého, zrazu sa ti všetci otáčajú chrbtom. Aj takýto druh vzťahu však, prekvapivo, nesie určité benefity.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePovrchný vzťah môže priniesť zábavu aj príjemné chvíle. Problém nastáva až vtedy, keď v ňom spohodlnieme a začneme si ho zamieňať so skutočným priateľstvom. Ako tieto dva vzťahy rozlíšiť v praxi? Presne tomu sme sa venovali v našom nedávnom článku.
Málo priateľov nemusí znamenať problém
Podľa psychologičky Nicole LePera zmenšovanie okruhu priateľov nadväzuje na rastúcu sebauvedomelosť a emocionálnu zrelosť. Človek si postupne všíma, že mu niektoré vzťahy neprinášajú pocit bezpečia a že niektoré vzťahy udržiava len zo zvyku či strachu zo samoty.
Nehovoriac o tom, že s pribúdajúcim vekom sa radikálne menia aj naše priority, hodnoty a hranice. Priateľstvo zo základnej školy mohlo byť pre nás v tom čase zdravé a správne. To ale negarantuje, že prežije aj sťahovanie, nástup do práce či rodičovstvo. Ani jedna strana pritom nemusí urobiť nič zlé – len sa každá z nich začala uberať iným, vlastným smerom.
Menší okruh priateľov však prináša nesporné výhody. Tou hlavnou je viac času a priestoru na vzťahy, v ktorých sa človek skutočne cíti príjemne a nemusí nič predstierať. Koniec priateľstva, najmä takého, ktoré už dlhodobo nefungovalo, nemusí predstavovať osobné zlyhanie. Práve naopak. Niekedy ukazuje, že si človek dokáže chrániť svoje hranice.
Jedno konkrétne číslo spoľahlivú diagnózu osobnosti neposkytne. Málo priateľov totiž môže znamenať ako zdravú selektívnosť, tak aj nechcenú izoláciu. Rozhodujúce je, či človeku daná situácia vyhovuje. Ak túži po blízkom kontakte, no brzdí ho strach, úzkosť alebo nedostatok času, rozhodne nemožno hovoriť o spokojnej, dobrovoľne zvolenej samote.
Sú ľudia s malým okruhom priateľov inteligentnejší?
Toto tvrdenie sa na internete skloňuje pravidelne. Teória sa opiera najmä o štúdiu Normana Liho a Satoshiho Kanazawu z roku 2016, ktorej autori analyzovali viac než 15-tisíc mladých dospelých. Pri väčšine respondentov súvisel častejší kontakt s priateľmi s vyššou životnou spokojnosťou. U ľudí s nadpriemerným IQ sa ale karta obrátila. Čím častejšie vídali svojich priateľov, tým boli nespokojnejší.
Autori výsledok obhájili tzv. savanovou teóriou šťastia. Podľa ich hypotézy sa inteligentnejší ľudia môžu ľahšie prispôsobovať modernému prostrediu a na pocit spokojnosti nepotrebujú taký častý kontakt. Okrem toho, inteligentnejší ľudia vyžadujú viac samoty, aby sa mohli lepšie sústrediť na vlastné ciele, píše portál Medium.
Tu ale prichádza háčik. Výskum neukázal, že by inteligentní ľudia mali priateľov značne menej ako tí menej inteligentní. Skúmal len frekvenciu stretávania sa a jej dopad na úroveň životnej spokojnosti. Navyše išlo len o pozorovaciu štúdiu. Veľkosť okruhu priateľov teda nemožno považovať za tajný IQ test. Môže vyjadrovať selektívnosť, potrebu pokoja či schopnosť investovať energiu do niekoľkých hlbokých väzieb. Inteligenciu však spoľahlivo neprezrádza.
