Filmy nás dlhé roky presviedčajú, že nebezpečného psychopata spoznáme podľa mimoriadne vyberaného hudobného vkusu. Hannibal Lecter si pochutnáva na Mozartovi, Alex z Mechanického pomaranča miluje Beethovena a Patrick Bateman z Amerického psycha dokáže o Huey Lewisovi rozprávať tesne pred vraždou.
Realita je však podľa jedného netradičného výskumu oveľa prozaickejšia. Web MSN informoval, že ľudia s výraznejšími psychopatickými črtami údajne nepočúvajú prevažne vážnu hudbu. Medzi ich favoritmi sa objavili známe rapové, R&B a popové hity.
Výskumníci Pascal Wallisch a Nicole Leal z New York University pracovali s približne 190 študentmi psychológie. Účastníci najskôr vyplnili dotazník zameraný na psychopatické črty, napríklad nedostatok empatie, manipulatívnosť, bezcitnosť či impulzívne správanie.
Následne si vypočuli výber z približne 260 skladieb rôznych žánrov a každú ohodnotili na sedembodovej stupnici. Vedci potom porovnali ich hudobné preferencie s výsledkami osobnostného testu.
Eminem, Blackstreet aj Justin Bieber
Boom. Medzi skladbami, ktoré sa páčili ľuďom s vyšším skóre psychopatických čŕt, sa objavili No Diggity od skupiny Blackstreet a Eminemov hit Lose Yourself. Do rovnakej skupiny podľa ďalších správ o výskume patril aj popový singel What Do You Mean? od Justina Biebera. Na opačnom konci sa nachádzali skladby My Sharona od The Knack, Titanium od Sii, Money for Nothing od Dire Straits či country pieseň The Wayward Wind.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneAk máš prvé skladby vo svojom playliste, nemusíš ho okamžite vymazávať ani sa objednávať k psychológovi. Výsledky neznamenajú, že fanúšik Eminema je psychopat alebo že počúvanie Sii automaticky dokazuje citlivú povahu.
Výskumníci objavili iba štatistické súvislosti v malej a veľmi špecifickej skupine mladých ľudí. Navyše neskúmali diagnostikovaných väzňov či násilných páchateľov, ale bežných vysokoškolákov nachádzajúcich sa na rôznych miestach osobnostného spektra.
Prečo sa teda energickejšie skladby páčili práve ľuďom s vyšším skóre?
Jednou z možností je výrazný rytmus, sebavedomý prejav a témy spojené s mocou, úspechom či prekonávaním prekážok. Psychopatické črty sa totiž môžu spájať s vyhľadávaním intenzívnych zážitkov. Vedci však spoločnú vlastnosť skladieb nenašli a pôvodná predstava, že takíto poslucháči budú preferovať hudbu bez emocionálnych textov, sa nepotvrdila.
Cieľom experimentu bolo zistiť, či by kombinácia niekoľkých hudobných preferencií mohla v budúcnosti pomôcť zachytiť určité osobnostné črty. Druhá skupina poslucháčov skutočne naznačila, že vybrané skladby majú istú prediktívnu hodnotu. Výskumníci názvy najpresnejších piesní nezverejnili, aby ich mohli použiť pri ďalšom testovaní.
Celý výsledok má však jeden veľký háčik. Výskum prezentovaný v roku 2017 bol iba predbežný a nevyšiel v recenzovanom vedeckom časopise. Malá vzorka študentov z jednej univerzity navyše nereprezentuje celú populáciu.
Hudobný vkus ovplyvňuje vek, prostredie, kultúra, spomienky aj aktuálna nálada. Playlist preto môže niečo naznačiť o človeku, no rozhodne nenahrádza odborné psychologické vyšetrenie. Ak teda na večierku zaznie No Diggity, netreba utekať k dverám. Oveľa viac než výber hudby prezradí to, ako sa človek správa k ostatným.
Ako čo najrýchlejšie rozpoznať psychopata?
Dokážeš rozpoznať psychopata? Toto ti pomôže. Ešte dávnejšia štúdia naznačuje, že ľudia s výraznejšími psychopatickými črtami môžu počas rozhovoru pohybovať hlavou podstatne menej než normálne. Ich strnulé držanie tela a sústredený pohľad preto niekedy vytvárajú nepríjemný dojem človeka, ktorý pozorne sleduje každý pohyb svojho náprotivku.
Vedci z University of New Mexico analyzovali pomocou obrazových nástrojov a strojového učenia nahrávky rozhovorov s 213 uväznenými ženami. Respondentky s najvyšším skóre psychopatických čŕt držali hlavu stabilnejšie než ostatné. Výskum publikovaný v časopise Personality and Individual Differences nadviazal na podobné pozorovania u mužov a ako prvý sa podrobnejšie zameral na ženy.
Nehybná hlava však sama osebe z nikoho nerobí psychopata. Autori upozornili, že správanie počas kontrolovaného rozhovoru nemusí zodpovedať bežnej komunikácii. Výsledok preto predstavuje iba jeden z možných neverbálnych signálov, ktorý treba skúmať spolu s ďalšími prejavmi a v prirodzenejšom prostredí.





















