Dovolenka v Grécku má nepochybne svoje čaro, no kvôli bielym domčekom, modrým detailom a romantickým uličkám nemusíš cestovať až k Egejskému moru. Podobná scenéria sa ukrýva na južnej Morave, iba kúsok od slovenských hraníc.
V obci Petrov neďaleko Skalice nájdeš areál vínnych pivníc Plže. V zelenom svahu je rozmiestnených približne 80 stavieb, ktorých priečelia vytvárajú malé námestia a rozvetvené uličky. Na prvý pohľad by si ich pokojne mohol považovať za kulisy historického filmu.
Biele fasády, modré sokle a tradičné farebné ornamenty však nie sú dielom filmových architektov. Ide o skutočné pivnice, ktoré miestni vinári využívajú dodnes. Namiesto obchodov so suvenírmi v nich môžeš naraziť na ochutnávku vína, predaj muštu a veľmi zdvorilé miestne obyvateľstvo.
Návštevu navyše nemusíš obmedziť iba na prechádzku s pohárom v ruke. Petrov leží pri Baťovom kanáli a okolím vedú cyklotrasy, vďaka ktorým si môžeš z krátkej zastávky vytvoriť pestrý celodenný výlet.
Moravské Holandsko na Baťovom kanáli
Začať môžeš vo Veselí nad Moravou, kde sa nachádza moderný prístav. Ako informoval web Dobré noviny, foodbloger Daniel Feranec, známy pod prezývkou Čoje, jeho premenu prirovnal k Holandsku. „Môžete si tu kúpiť lístok na plavbu loďkou, ale pokojne aj požičať loďku na pár dní,“ priblížil možnosti návštevníkov.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneNa výber máš klasickú vyhliadkovú plavbu aj viacdňové dobrodružstvo. V niektorých prenajatých lodiach sa dá prespať, takže cez deň putuješ krajinou a večer zakotvíš v jednom z prístavov. Okolo teba sa budú striedať cyklisti, rybári aj ľudia na paddleboardoch.
Jednou zo zastávok môže byť Petrov, odkiaľ sa presunieš k Plžiam. Čoje ich označil za „hobitín zasadený do kopca“ a neskôr svoj dojem zhrnul ešte jednoduchšie: „Santorini s vínom!“ Nejde pritom len o efektné prirovnanie. Pivnice sa v niekoľkých radoch dvíhajú do svahu a ponúkajú množstvo fotogenických zákutí.
Za všetko môže podzemná voda
Malebná vinárska štvrť nevznikla preto, aby prilákala výletníkov. Petrov ležal v oblasti s vysokou hladinou podzemnej vody, takže obyvatelia si nemohli budovať pivnice priamo pod domami. Vykopali ich preto vo vhodnejšom svahu za dedinou. Z praktického riešenia sa postupne stal unikátny architektonický komplex.
História niektorých stavieb siaha do 15. storočia a prvá známa písomná zmienka o tamojšej pivnici pochádza z roku 1598. Areál sa však vyvíjal celé stáročia a najnovšie pivnice vznikli ešte v 80. rokoch minulého storočia. Napriek veľkým vekovým rozdielom si však naďalej zachovali svoj spoločný štýl.
Uličky chráni štát
Mimoriadnu hodnotu Plží potvrdilo v roku 1983 ich vyhlásenie za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Vstupy do pivníc vytvárajú tri hlavné slepé uličky, ktoré sa lúčovito rozbiehajú do svahu. Súčasťou areálu sú aj dve malé námestia. Horné z nich počas slávností slúži ako tanečný parket, javisko a miesto spoločenských stretnutí.
Plže tak nie sú zakonzervovaným skanzenom. Stále sa v nich vyrába, skladuje a ochutnáva víno a počas roka ožívajú kultúrnymi či folklórnymi podujatiami. Areál zostáva verejnosti voľne prístupný, no mimo hlavnej sezóny býva otvorená iba časť pivníc.
Z Petrova sa stali filmové kulisy
Výraznú podobu miesta využili aj filmári. Plže sa objavili v seriáli Slovácko sa nesúdi s Jozefom Kronerom a Oldřichom Velenom. Jedna zo scén vznikla priamo v interiéri pivnice, ktorej majitelia si dodnes uchovávajú fotografie z nakrúcania.
Uličky môžeš poznať aj zo seriálov Vlak detstva a nádeje a Četnícke humoresky alebo z filmu Jak básníkům chutná život. To, čo na obrazovke pôsobilo ako starostlivo pripravená scéna, teda môžeš vidieť naživo a bez vstupného. Petrovské Plže tak spájajú víno, históriu, ľudovú architektúru aj filmové spomienky. Ak k nim pridáš plavbu alebo bicykel, dostaneš výlet, pri ktorom ti more pravdepodobne ani nebude chýbať.
Dovolenkové destinácie pritvrdzujú
Petrovské Plže majú oproti slávnym dovolenkovým destináciám ešte jednu výhodu – prechádzka areálom je voľne prístupná. Mnohé mestá a ostrovy pritom masový turizmus začínajú regulovať poplatkami, povinnými rezerváciami a vyššími turistickými daňami.
Ako sme ťa dávnejšie informovali, Benátky počas vybraných dní vyberali od jednodňových návštevníkov päť až desať eur, Amsterdam účtuje daň vo výške 12,5 % z ceny ubytovania a pasažieri výletných lodí zaplatia 15 eur. Na Santorini a Mykonose stojí počas hlavnej sezóny vystúpenie z výletnej lode ďalších 20 eur.
Ešte viac si priplatíš pri cestách za prírodou. Madeira spoplatnila vstup na oficiálne turistické chodníky a vyžaduje rezerváciu času. Galapágy pýtajú od dospelého zahraničného návštevníka 200 dolárov a väčšina turistov smerujúcich na Nový Zéland musí uhradiť ochranársky poplatok 100 novozélandských dolárov.
Výlet do Petrova tak môže poslúžiť ako dostupnejšia alternatíva k preplneným turistickým ikonám. Nenájdeš tu more ani grécke útesy, no medzi bielymi pivničkami si môžeš užiť stredomorskú atmosféru bez vstupného, povinnej rezervácie a ďalšieho výrazného zásahu do rozpočtu.
