Slovensko možno nie je krajina, pri ktorej by si človek na prvú spomenul na výrazné kultúrne šoky. Nemáme tu premávku ako v Indii, večeru o desiatej večer ako v Španielsku ani automaty na všetko možné ako v Japonsku. Napriek tomu máme množstvo drobných zvykov, nad ktorými sa my ani nepozastavíme.
Keď sa však na ne pozrie niekto zo zahraničia, zrazu môžu pôsobiť oveľa zvláštnejšie, než si pripúšťame. Niektoré sú milé, iné praktické a pri ďalších by sme asi sami len ťažko vysvetľovali, prečo ich vlastne robíme.
Od papúč pre návštevu až po zásoby jedla, ktoré by uživili menšiu dedinu. Toto je sedem vecí, ktoré patria k úplne bežnému slovenskému životu, no človeka z iného kúta sveta môžu poriadne prekvapiť.
1. Papuče dostane aj návšteva
V slovenských domácnostiach je vyzúvanie pri dverách takmer samozrejmosťou. Prídeš na návštevu, vyzuješ topánky a často už o pár sekúnd dostávaš papuče, ktoré sú určené práve hosťom.
V mnohých krajinách pritom ľudia bežne chodia po dome v topánkach, v ktorých prišli zvonku. Pre Slováka je už samotná predstava tenisiek na koberci mierne desivá.
2. Meniny berieme takmer ako druhé narodeniny
„Všetko najlepšie k meninám!“ je veta, ktorú počujeme celý život. Kalendár nám každý deň pripomína, kto práve oslavuje, a niektoré rodiny meniny berú skoro rovnako vážne ako narodeniny.
Cudzinci pritom často vôbec netušia, čo meniny znamenajú a prečo by mal človek dostávať kvety či čokoládu len preto, že je jeho meno napísané v kalendári.
3. Pivnica môže vyzerať ako zásobáreň na koniec sveta
Zavárané uhorky, kompóty, džemy, lečo, čalamáda či fľaše domáceho sirupu. V mnohých slovenských domácnostiach sa počas leta a jesene plnia police tým, čo sa bude jesť počas zimy.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneAj keď dnes máme supermarkety otvorené prakticky nonstop, potreba mať doma desať pohárov uhoriek jednoducho nevymizla. A úprimne, prečo by aj mala?
4. Nedeľný obed je skoro spoločenská udalosť
Polievka, hlavné jedlo, niečo sladké a ideálne ešte káva. Nedeľný obed u rodičov či starých rodičov môže pripomínať menšiu hostinu.
Jedno jedlo nestačí a odmietnuť dupľu býva riskantný spoločenský krok. V niektorých krajinách je obed len rýchla záležitosť, u nás sa okolo neho pokojne stretne celá rodina.
5. Jedlom ponúkame človeka dovtedy, kým nepovolí
„Dáš si?“
„Nie, ďakujem.“
„Ale daj si.“
„Naozaj nechcem.“
„Aspoň ochutnaj.“
Tento rozhovor pozná asi každý Slovák. Prvé odmietnutie sa totiž často neberie ako definitívna odpoveď, ale len ako začiatok vyjednávania. Hostiteľ má jednoducho pocit, že návšteva nesmie odísť hladná.
6. V byte máme veci, ktoré sa nesmú používať
„Tieto uteráky sú pre návštevu.“ „Ten servis nechaj, ten je sviatočný.“ „Tú sviečku nezapaľuj, je pekná.“
Slovenské domácnosti sú plné predmetov, ktoré sme si kúpili práve preto, aby sme ich následne šetrili. Niekedy celé roky. Luxusný pohár tak čaká na dostatočne významnú príležitosť, ktorá možno nikdy nepríde.
7. Domáca pálenka je odpoveď na prekvapivo veľa problémov
Bolia ťa zuby? Slivovica. Je ti zima? Slivovica. Prišla návšteva? Slivovica. Treba niečo osláviť? Odpoveď už asi poznáš.
Samozrejme, dnes už alkohol nepovažujeme za univerzálny liek, no tradícia domácej pálenky zostáva najmä na vidieku pevnou súčasťou rodinných osláv a návštev.
A presne v tom je čaro podobných zvykov. Pre nás ide o úplne obyčajné maličkosti, ktoré si často ani neuvedomujeme, kým ich nemusíme vysvetľovať niekomu, kto na Slovensku nevyrastal.
