Exotické zviera môže v obchode vyzerať ako nevinný domáci miláčik. O niekoľko rokov však z malej rybky vyrastie polmetrový dravec a z korytnačky záväzok na celé desaťročia. Keď nadšenie majiteľa vyprchá, zviera často nemá kam ísť.
Na okraji Stupavy preto vzniklo miesto, aké by si pri bežnom rodinnom dome nečakal. Na rovnakom pozemku ako súkromný dom vybudoval Ján Juria azyl plný vodných nádrží a terárií.
Vo vnútri čakajú pirane so zubami podobnými ľudským stoličkám, 15-kilogramová korytnačia „Godzilla“ aj krokodíly. Monsterfish Asylum dnes poskytuje priestor približne 300 zvieratám. A za takmer každým sa skrýva ľudské precitnutie, ktoré prišlo príliš neskoro.
Z malej rybky vyrastie dravec
Ján sa zvieratám venuje približne 18 rokov. Začínal ako dieťa pri akváriu a vedomosti zbieral sám. Nevyštudoval zoológiu ani veterinárstvo. Tvrdí však, že po rokoch pri rybách spozná aj to, keď niektorá ťažko dýcha. „Keď sa človek zapozerá na ryby a dlhšie ich má doma, tak ich proste vidí, pozná,“ hovorí.
Monsterfish Asylum nevznikol podľa veľkého podnikateľského plánu. Najprv prišli veľké nádrže a s nimi telefonáty od ľudí, ktorí doma prestali zvládať vlastné ryby. Typickým príkladom je anténovec. „To sú rybky, ktoré si ľudia kúpia, keď sú malinké. Ono to narastie za rok, ja neviem, na 50 centimetrov. Začne to vyžierať druhé ryby. Je to dravá ryba. Potom sa toho chcú zbaviť,“ opisuje Ján.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePodobnú pascu predstavujú bylinožravé pirane. Mláďa stojí zhruba desať až pätnásť eur, takže nákup nepôsobí ako veľké rozhodnutie. Cenovka však neukazuje, že sa ryba môže dožiť najmenej 20 rokov. Ani slovo „bylinožravá“ nie je zárukou bezproblémového spolunažívania.
„Ako je ich húf, tak sú strašne drzé. Dovolia si aj do väčšej ryby, obhrýzajú ju. A majú zuby najbližšie k našim stoličkám. Rozhrýzť vedia aj tvrdé materiály. Porozbíjali aj keramický kochlík, takú majú silu,“ vysvetľuje Ján.
Práve preto nestačí zvieratá iba vložiť do voľnej nádrže. Ján musí vedieť, ktoré druhy môžu žiť spolu. Niektoré ryby presúva a niekoľko akvárií drží pripravených pre ďalších nechcených obyvateľov. Telefonát môže prísť prakticky kedykoľvek.
Anténovec bez oka a korytnačia Godzilla
Pri jednej z nádrží nám ukázal platinového anténovca. Rybe chýba oko. „Bývalý majiteľ ho dal do akvária s inou rybou, a kým som došiel, tá ryba mu vypichla oko. Ale on má fúzy, ktoré má namiesto očí. Je hlavne z Amazonky a tam je voda špinavá, kalná, taká úplne kávová. On si tými fúzmi nahmatá korisť a vtedy zaútočí,“ približuje Ján.
O pár krokov ďalej čakalo zviera, ktoré Ján opísal oveľa filmovejšie. „Vyzerá ako malá Godzilla,“ ukazoval na kajmanku. Ide o prehistoricky pôsobiacu korytnačku s extrémne silným stiskom. „Je to korytnačka, čo má jeden z najsilnejších stiskov na svete. Keď hryzne, tak nepustí,“ upozorňuje. Dospelých jedincov preto nechytá do rúk.
V susednom priestore žijú štyri veľké kajmanky. Jedna váži približne 15 kilogramov. Korytnačka, ktorú počas návštevy označí za mláďa, pritom môže mať päť až šesť rokov. Aj jej príbeh ukazuje, ako rýchlo sa dokáže premyslený nákup zmeniť na problém. Ján ju išiel kúpiť s kamarátom do Brna. Kamarát si vzal menší kus, no doma dlho nevydržal. Jeho žena rozhodla, že korytnačka musí preč. Pôvodná dohoda rátala s odovzdaním po vyrastení, no zviera skončilo u Jána už do pol roka.
Azyl prijíma aj vodné korytnačky, ktoré ľudia kedysi kúpili deťom. „Teraz majú vyše 20 rokov. Deti sa odsťahovali. Niektorí si ich zoberú so sebou a niektorí nie. Tým pádom zostanú na krku rodičom, ktorí nevedia, čo s nimi,“ vysvetľuje Ján. Invázne druhy pritom nemožno jednoducho vypustiť do jazera. Spolupracuje preto so Štátnou ochranou prírody a tvrdí, že odkedy azyl funguje, evidujú menej hlásení o vyhodených korytnačkách.
Malá anakonda podrástla a pri odchyte zaútočila
Nie každý človek čaká, kým mu zviera prerastie cez hlavu obrazne. Ján už cestoval za majiteľmi, ktorí sa báli čo i len priblížiť k vlastnému akváriu. Raz odchytával veľkého anténovca v nádrži umiestnenej pod domom. „Ľudia volajú, že len príďte, my zaplatíme cestu a len sa ho zbavíme. Je tam strach zo zvieraťa,“ hovorí.
Najdramatickejší výjazd však smeroval do Česka. „Bol som v Čechách anakondu odchytávať jednej pani. Bola zlá. Mala tri a pol metra. Pani si ju kúpila malinkú a už nevedela, čo s ňou. Vyslovene po mne zaútočila, vyletela asi meter z terária,“ spomína Ján. Vážne zranenie zatiaľ neutrpel. S úsmevom dodáva: „Zatiaľ sa držím.“
Bez šrámov však jeho skúsenosti nezostali. Pri prevoze sumca netušil, akú zbraň skrýva telo ryby. „Má na boku také kostené výrastky. Je to ostré ako žiletka. Keď som ho prevážal, buchol chvostom a úplne mi rozrezal ruky. Ale to som dovtedy nevedel. Človek sa vždycky poučí na vlastných chybách,“ konštatuje bez hrdinského pátosu.
Nebezpečenstvo sa skrýva aj v rutinnej údržbe. Pri čistení vody musí dávať pozor na krokodíly a pri odchyte kajmanky v nepriehľadnej špinavej vode zasa pracuje takmer naslepo. „Musím presne vedieť, ako je smerovaný pancier, aby som išiel od chvosta a našiel hlavu, aby ma neuhryzla,“ opisuje postup.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
