Keď zaznie slovné spojenie „nebezpečná hračka“, väčšina z nás si automaticky vybaví scénu z legendárnych Pelíškov. „Peťo, vypni to!“ jačala postava Evy Holubovej na svojho syna, zatiaľ čo sa Jaroslav Dušek v pozadí natriasal pod prúdom. Hračka sa volala Vydrž, pionier! a učiteľ ju doniesol domov po návšteve Kyjeva, kde sa ňou údajne zoceľujú miestne deti. Existujú však ešte nebezpečnejšie hračky, píše portál Topky.sk.
Zatiaľ čo dnešné vedecké súpravy učia deti pestovať kryštály či zostrojiť jednoduchý obvod, v minulosti bezmála ohrozovali ich zdravie. V Spojených štátoch sa tak v 50. rokoch minulého storočia dostala na trh hračka, ktorá tam nemala čo hľadať. Malým bádateľom ponúkla laboratórium so skutočnou uránovou rudou a zdrojmi ionizujúceho žiarenia.
Atómový výbuch v detskej izbe
Gilbert U-238 Atomic Energy Lab dnes pôsobí ako rekvizita zo sci-fi filmu. V roku 1950 však predstavoval serióznu vzdelávaciu pomôcku. Jeho autor chcel prebudiť v deťoch záujem o jadrovú fyziku, no hračka sa na pultoch, vďakabohu, dlho neohriala. Dnes sú za ňu zberatelia ochotní zaplatiť tisíce dolárov.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneZa nezvyčajným laboratóriom stál americký vynálezca a výrobca hračiek Alfred Carlton Gilbert. Ten veril, že správna hračka dokáže z dieťaťa vychovať budúceho vedca či inžiniera. Keď Gilbert uviedol súpravu na trh, Spojené štáty akurát zažívali obdobie silného nadšenia z jadrovej energie. Atóm predstavoval pokrok, moc aj prísľub modernej budúcnosti.
Červený kufrík ukrýval Geigerov-Müllerov počítač, elektroskop, spinthariskop a Wilsonovu hmlovú komoru. Deti pomocou nich merali rádioaktivitu a pozorovali stopy nabitých častíc. Najväčšiu pozornosť však pútali štyri sklenené nádobky s minerálmi obsahujúcimi urán. Išlo o autunit, torbernit, uraninit a karnotit. Balenie dopĺňali návody, príručka o hľadaní uránu aj komiks, ktorý vysvetľoval štiepenie atómu.

Výrobca ubezpečoval rodičov, že sa nemajú čoho báť
Hoci reklama vštepovala rodičom, že materiály žiadne nebezpečenstvo nepredstavujú, návod spieval trochu inú pesničku. Žiadal používateľov, aby neporušili uzávery na nádobkách s rudou, inak sa minerál začne drobiť a rozptýli sa do miestnosti. Táto skutočnosť teda neskôr priniesla výrobku prezývku „najnebezpečnejšia hračka v histórii“.
Analýza magazínu IEEE Spectrum uvádza, že pri správnom používaní zostávala radiačná záťaž nízka. Riziko výrazne rástlo najmä vtedy, ak dieťa otvorilo nádoby a vdýchlo alebo prehltlo čiastočky rudy. Napriek veľkým potenciálnym rizikám hračku ale nestiahli z trhu po sérii vážnych nehôd. O jeho konci rozhodla najmä cena a náročnosť. V roku 1950 stálo laboratórium 49,50 dolára, čo z neho robilo luxusný darček. Mnohé deti navyše nedokázali zložité prístroje naplno využiť.
Od nevydarenej hračky k zberateľskému pokladu
Firma ponúkala produkt iba v rokoch 1950 a 1951 a predala menej než 5-tisíc kusov. Počiatočný komerčný neúspech však časom z edukatívnej pomôcky vytvoril vzácnu raritu.
Kompletné súpravy dnes lákajú zberateľov technických kuriozít aj predmetov zo začiatkov tzv. atómového veku. Najvyššiu cenu majú kusy s pôvodným kufríkom, dokumentáciou, prístrojmi a neotvorenými vzorkami. Aukčný dom RR Auction eviduje kompletný exemplár, ktorý sa predal za 16 500 dolárov. Iné kusy sa objavujú za podstatne nižšie sumy. O cene rozhoduje stav aj to, koľko pôvodných súčastí dokopy prežilo.

Nebezpečné hračky nezostali iba v 50. rokoch
Ani modernejšie bezpečnostné pravidlá nezabránili tomu, aby sa k deťom dostali problematické výrobky. V roku 2000 úrady stiahli z trhu približne 8,9 milióna lietajúcich bábik Sky Dancers. Po zatiahnutí za šnúru vyleteli do vzduchu, no ich smer sa nedal predvídať ani spoľahlivo kontrolovať. Americká Komisia pre bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov evidovala 150 hlásení o zraneniach. Bábiky zasiahli ľudí do očí, tváre aj zubov.
Potom prišli kreatívne koráliky Aqua Dots. Deti z nich skladali obrázky a následne ich spájali vodou. Niektoré série však obsahovali chemikáliu, ktorá sa po prehltnutí v tele menila na látku s účinkami podobnými GHB. Deti po požití upadali do bezvedomia, dostávali záchvaty alebo potrebovali hospitalizáciu. V roku 2007 nasledovalo stiahnutie približne 4,2 milióna súprav, informovala agentúra Reuters.
Skryté nebezpečenstvo číhalo aj v magnetickej stavebnici Magnetix. Z plastových dielikov sa totiž uvoľňovali malé magnety. Ak dieťa prehltlo viac kusov, mohli sa spojiť cez steny čriev a spôsobiť perforáciu či upchatie. Po úmrtí jedného dieťaťa a viacerých vážnych zraneniach úrady v roku 2006 oznámili stiahnutie 3,8 milióna stavebníc. Neskôr sa rozsah akcie ešte rozšíril.





















