Magická hranica 10-tisíc krokov denne sa pre mnohých zmenila na modernú verziu domácej úlohy. Večer človek skontroluje mobil, uvidí číslo 4 237 a začne premýšľať, či sa ešte päťkrát neprejde okolo bytovky. Zdravie je zdravie, ale pyžamo už bolo oblečené.
Vedci pritom čoraz častejšie upozorňujú, že krokomer nemusí fungovať ako neúprosný účtovník, ktorý uzná iba splnenie dennej normy. Ako informoval web Topky, dôležité je, koľko sa hýbeme, no úlohu môže zohrávať aj tempo chôdze. Inými slovami, pomôcť môže nielen dlhšia prechádzka, ale aj chvíľa, keď kráčaš, akoby ti práve odchádzal autobus.
Nový výskum naznačuje, že ľudia s nižším počtom krokov môžu časť výhod dohnať svižnejším tempom. Dobrá správa je to najmä pre tých, ktorí väčšinu pracovného dňa presedia a na dvojhodinovú túru im nezostáva čas, energia ani chuť predstierať, že milujú kopce.
Neznamená to však, že tridsať minút rýchlej chôdze automaticky vymaže celý deň na gauči. Výsledky skôr ukazujú, že neexistuje iba jediný správny recept. Niekto môže prejsť viac pomaly, iný menej a svižnejšie – a obe cesty môžu byť spojené s priaznivejšími výsledkami.
Kroky dostali rýchlostný stupeň
Výskumníci analyzovali údaje od 103 684 ľudí stredného veku zapojených do projektu UK Biobank. Účastníci nosili sedem dní na zápästí zariadenie, ktoré sledovalo počet aj intenzitu ich krokov. Po potrebných vylúčeniach zahŕňala analýza úmrtí zo všetkých príčin 64 743 ľudí a analýza úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia 70 075 účastníkov.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneĽudí rozdelili podľa toho, či denne urobili menej ako 5 000, od 5 000 do 7 500, od 7 500 do 10 000 alebo viac ako 10 000 krokov. Zároveň vypočítali ich tempo počas 30 najaktívnejších minút dňa. Tieto minúty pritom nemuseli nasledovať bezprostredne za sebou, takže netreba absolvovať polhodinový šprint cez sídlisko.
Podľa výsledkov publikovaných v odbornom časopise British Journal of Sports Medicine mali ľudia s menej ako 5 000 krokmi, ktorí dosahovali tempo aspoň 80 krokov za minútu, podobné zníženie rizika ako účastníci s 5 000 až 7 500 krokmi pri tempe približne 60 krokov za minútu. Najnižšie riziko predčasného úmrtia sa však spájalo so 7 500 až 10 000 krokmi denne bez ohľadu na rýchlosť.
Svižnejšie tempo počas najaktívnejšej polhodiny bolo zároveň spojené s nižším rizikom úmrtia u ľudí, ktorí denne neprekročili 7 500 krokov. Podobný vzorec vedci zaznamenali pri úmrtiach súvisiacich so srdcom a cievami.
Desaťtisíc nie je posvätné číslo
Výsledky dopĺňajú rozsiahlu analýzu publikovanú v roku 2025 v časopise The Lancet Public Health. Vedci v nej spojili údaje z desiatok predchádzajúcich výskumov a skúmali súvislosť medzi krokmi a ôsmimi zdravotnými ukazovateľmi. Ako praktický cieľ im vyšlo približne 7 000 krokov denne.
V porovnaní s 2 000 krokmi sa 7 000 krokov spájalo so 47-percentným znížením rizika úmrtia z akejkoľvek príčiny. Výskumníci zaznamenali aj súvislosť s nižším rizikom srdcovo-cievnych ochorení, demencie, cukrovky druhého typu a depresívnych príznakov. Desaťtisíc krokov teda zostáva výborným cieľom, ale zdravotná komisia ti o polnoci nezaklope na dvere, ak skončíš na čísle 7 843.
Prínosy sa navyše nezačínali až po dosiahnutí sedemtisícovej hranice. Zlepšenie bolo viditeľné už pri prechode z veľmi nízkej aktivity na približne 4 000 krokov. Najväčší rozdiel preto môže pocítiť človek, ktorý sa začne hýbať aspoň o trochu viac – vystúpi o zastávku skôr, použije schody alebo pridá svižnú prechádzku.
Oba výskumy sú pozorovacie, a preto dokazujú súvislosť, nie priamu príčinu. Posolstvo je však príjemne jednoduché: každý krok sa počíta a niektoré sa oplatí urobiť rýchlejšie.
