Ráno rozlepíš oči a máš pocit, že si sa konečne celkom dobre vyspal. Podarilo sa ti zaľahnúť ešte pred polnocou, nič stupídne sa ti nesnívalo, dokonca aj tvoj mechúr si dal túto noc záväzok, že ťa na záchod nepoženie viac než raz. Cítiš sa oddýchnutý, pripravený na nový deň, no potom sa pozrieš na svoje smart hodinky a bum. Zrazu je to všetko preč. Téme sa venoval aj portál BBC.
S príchodom pokročilých moderných technológií sa zo spánku stáva športová disciplína, v ktorej sa razom všetci snažíme podať čo najlepší výkon. Inteligentné hodinky nekompromisne hodnotia každú noc, aplikácie sumarizujú kvalitu odpočinku a sociálne siete zaplavujú návody, ako dosiahnuť čo najvyššie „spánkové skóre“. Stačí pridať horčík, masku na oči, prístroj na biely šum či chladiaci vankúš, a hneď sa vraj vyspíš ako bábätko.
Tento trend dostal názov sleepmaxxing. Na papieri je jeho cieľ prostý, a teda vyťažiť zo spánku maximum, aby si sa na druhý deň zobúdzal čulý ako rybka. Má však aj svoju odvrátenú stránku, varujú odborníci. Ak totiž číslu na displeji začneme veriť viac ako vlastnému telu, nastáva problém. Naháňanie dokonalého spánku totiž môže vyvolať stres, ktorý nám napokon nedovolí zaspať.
Koľko spánku skutočne potrebujeme?
Všeobecné odporúčanie pre dospelých hovorí o siedmich až deviatich hodinách spánku denne. Konkrétna potreba však ostáva individuálna. Čoraz viac ľudí sa však ulakomuje na žalostné štyri hodiny, ktoré organizmu jednoducho nestačia.
Telo v noci nezaháľa. Spomaľuje sa srdcová činnosť, klesá krvný tlak a organizmus tak dostáva priestor na regeneráciu. Spánok potrebuje aj mozog, ktorý spracúva informácie a pripravuje sa na ďalší deň. Ak pravidelne spávame štyri hodiny alebo menej, okrem únavy nastupuje na scénu aj podráždenosť či slabšia koncentrácia. Človek zároveň nedokáže myslieť tak jasne ako po dostatočnom odpočinku. Viac o tejto téme sme písali v našom nedávnom článku.
Dospelí nespia menej, tínedžeri áno
Často počúvame, že moderný človek spí výrazne menej, ako tomu bolo napríklad päťdesiat rokov dozadu. Vedecké poznatky však toto tvrdenie čiastočne vyvracajú.
Prehľad 168 štúdií zverejnený v National Library of Medicine sledoval objektívne nameraný spánok 6 052 zdravých dospelých vo veku od 18 do 88 rokov. Výskumníci porovnali údaje zozbierané medzi rokmi 1960 a 2013. V dĺžke spánku nenašli významný pokles súvisiaci s obdobím, v ktorom meranie prebehlo, čo znamená, že výsledky zostali naprieč vekovými skupinami aj použitými metódami podobné.
To však neznamená, že nedostatok spánku nepredstavuje problém. Priemerné hodnoty môžu zakryť ťažkosti jednotlivcov aj rozdiely medzi skupinami. Úplne iný obraz aktuálne pozorujeme medzi mladými ľuďmi.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneVýskumníci z University of Minnesota analyzovali odpovede viac ako 400-tisíc amerických tínedžerov z rokov 1991 až 2023. Najnovšie dáta ukázali rekordne nízke hodnoty v každom sledovanom veku. Medzi 18- až 19-ročnými uviedlo aspoň sedem hodín spánku iba 22,3 percenta opýtaných. Na vine má byť predovšetkým nabitý študentský program, spoločenský život a pobyt na sociálnych sieťach.
Ako ti sleepmaxxing môže pokaziť noc
Hoci kvalitný spánok predstavuje kľúčový komponent zdravého života, sleepmaxxing s ním môže byť v rozpore. Rozumné návyky totiž kombinuje s neoverenými radami z internetu a technologickými pomôckami, ktoré sú miestami viac na škodu ako na úžitok. Najmä ak našu snahu o dobrý spánok posunú smerom k posadnutosti.
Veľa ľudí dnes zbytočne naháňa čo najvyššie spánkové skóre. Spánková lekárka Alanna Hare ale pre BBC upozornila, že spánkové skóre nie je štandardný pojem spánkovej medicíny. Ide o hodnotenie, ktoré vytvorili výrobcovia jednotlivých zariadení, pričom každá značka ho počíta trochu iným spôsobom.
Hodinky a prstene zvyčajne odhadujú spánok najmä podľa pohybu a ďalších telesných údajov. Nemerajú však priamo mozgovú aktivitu, ktorú odborné vyšetrenie používa na presné rozlíšenie spánkových fáz. Ich výsledky preto nemusia zodpovedať tomu, čo sa počas noci naozaj dialo.
To, do akej miery nás spánkové skóre reálne ovplyvňuje, názorne ilustruje experiment Oxfordskej univerzity. Účastníci dostali náhodne vytvorené spánkové skóre, ktoré nesúviselo s ich skutočným odpočinkom. Ľudia s údajne zlým výsledkom sa následne cítili unavenejší a menej pozorní. Samotná informácia ich teda ovplyvnila, hoci nehovorila pravdu o ich spánku.
Keď sa z odpočinku stane výkon
Prehnané sledovanie spánkových aplikácií ťa môže zacykliť v začarovanom kruhu. Zlé číslo hneď ráno vyvolá obavy z náročného dňa. Večer sa pridá tlak, že tentoraz už človek musí zaspať rýchlo a spať bez jediného prebudenia. Čím väčšmi sa ale snaží, tým viac rastie napätie. A to pri zaspávaní rozhodne nepomáha.
Odborníci tento jav označujú pojmom ortosomnia, teda nezdravá snaha dosiahnuť dokonalý spánok. Nejde o oficiálnu diagnózu, no lekári sa s takouto posadnutosťou stretávajú čoraz častejšie. Niektorí ľudia dokonca prichádzajú do ambulancií s dátami z hodiniek a veria, že trpia poruchou spánku. Lekárske vyšetrenia pritom problém nemusia potvrdiť.
To ale neznamená, že máš svoje smart hodinky obratom hodiť do koša. Majú predsa aj svoje výhody. Dokážu napríklad odhaliť dlhodobejšie nezdravé návyky alebo povzbudiť človeka k pravidelnejšiemu režimu. Netreba však dovoliť, aby ranné skóre rozhodovalo o tom, ako sa po zbytok dňa cítiš. To by ti malo diktovať len vlastné telo.
