450 hostí, svadobná kolóna a oddelení muži od žien: Slovenka Kristína opísala azerbajdžanskú svadbu. Čo všetko ju prekvapilo?

Azerbajdžanskú svadbu zažila z pohľadu Slovenky, ktorá sa ocitla priamo v tradičnom dedinskom prostredí. Nechýbali stovky hostí, zdobené autá, svadobná kolóna ani zvyky, ktoré sa od tých slovenských výrazne líšia. Najsilnejšie na Kristínu (26) napokon zapôsobil rozdiel vo vnímaní mužov a žien.

Ako si sa vlastne dostala na azerbajdžanskú svadbu a koho si tam poznala?

Na azerbajdžanskú svadbu som sa dostala vďaka môjmu najlepšiemu kamarátovi Royalovi, ktorý už niekoľko rokov žije v Budapešti. Ženil sa jeho brat a Royal nás pozval spolu s ďalším kamarátom Sebastianom, ktorý je Austrálčan, ale tiež dlhodobo žije v Budapešti.

Je zaujímavé, že Royalovho brata sme pritom vôbec nepoznali. V Azerbajdžane je však svadba do veľkej miery komunitnou udalosťou a pozývajú sa aj ľudia, s ktorými nemusíš byť v každodennom kontakte. Kamarát veľmi chcel, aby sme videli, kde vyrastal, spoznali jeho rodinu a na vlastné oči zažili ich zvyky. Tak sme sa jednoducho rozhodli, že ideme.

Ako vyzerali prvé momenty po tvojom príchode do Azerbajdžanu?

Hneď po prílete nás mal z letiska vyzdvihnúť vodič. Keď dorazil na približne 30-ročnom Mercedese, bol to pre nás prvý náznak toho, že tento výlet bude trochu iný, než sme si predstavovali. V asi 35-stupňovej horúčave a bez klimatizácie sme sa tak hneď od prvých minút začali zoznamovať s miestnou realitou. 

Najväčším prekvapením však bola miestna premávka. Jazdilo sa tam veľmi netrpezlivo, často na seba vodiči trúbili a jazdné pruhy tam boli pre nich asi skôr na ozdobu. Aj na hlavnej ceste z Baku smerom do dediny, kde sa svadba konala, sme zažili niekoľko situácií, pri ktorých sme len prekvapene sledovali dianie pred nami. Napríklad, keď sa pred nami na hlavnej ceste objavil rad dopravných kužeľov a náš vodič ani na sekundu nezaváhal, a jednoducho sa medzi nimi začal prepletať ako na slalomovej trati.

Úplne iný zážitok však prišiel po príchode k rodine ženícha. Čakali nás mimoriadne srdeční a pohostinní ľudia. Keďže nie som zvyknutá na to, že ma niekto pri prvom stretnutí okamžite objíme a vybozkáva, veľmi ma to prekvapilo, ale zároveň aj potešilo.

Presun na svadbu vyzeral ako z úplne iného sveta

Samotný presun na svadbu vyzeral ako z úplne iného sveta. Nastúpili sme do luxusného, výrazne vyzdobeného (rozumej gýčovitého) auta, pustila sa miestna hudba na plné pecky a za nami išla kolóna ďalších áut s najbližšími príbuznými. Cestou sme z okien auta rozdávali peniaze deťom, ktoré vybiehali k ceste, keď sa blížila svadobná kolóna. 

V pamäti mi však zostane aj to, ako pôsobil kontrast celého prostredia. Nápadná svadobná kolóna prechádzala po prašných a kamenistých cestách, kde asfalt úplne chýbal. Niekoľkokrát sme museli zastaviť, pretože nám cez cestu prešli husi, popri nej sa pásli kravy a medzi tým všetkým sa pomaly presúvali elegantne oblečení hostia v slávnostne vyzdobených autách.