S konceptom rozprávania sa so zvieratami sa väčšina z nás po prvýkrát stretla vo filme Dr. Dolittle s Eddiem Murphym. Klasika, nestarnúci evergreen, vďaka ktorému sme všetci kolektívne začali hútať, ako si pokecať s vlastným domácim miláčikom. Ako deti sme skutočne verili, že sa nám to jedného dňa podarí. Ako dospelí sme sa naveľa zmierili s myšlienkou, že nie. Alebo… žeby predsa?
„Som pripravená byť hlasom vášho zvieraťa,“ píše Andrea Koppiová na svojom webe. Táto Slovenka verí, že dokáže komunikovať so zvieratami a ukázať ich majiteľom život očami tých, ktorí ľudskou rečou nerozprávajú.
Jej cesta k tomuto nezvyčajnému poslaniu viedla cez náročnú situáciu v jej súkromnom živote. Písal sa rok 2020 a Andrea cítila, že jej dlhodobá chlpatá spoločníčka, mačička Judy, sa začína pomaly zberať na onen svet. O pár týždňov neskôr zase jej zachránenému mačiatku diagnostikovali smrteľné ochorenie FIP. Približne v tomto čase objavila zahraničných učiteľov a absolvovala školu pre komunikátorov.
Judy nakoniec požila ešte rok a mačiatko Uško sa úplne uzdravilo. Išlo o šťastnú zhodu náhod alebo možno niečo z toho pripisovať práve komunikácii, ktorá prebieha niekde medzi nebom a zemou? Presne to sme sa snažili zistiť v nasledujúcom rozhovore. Andrey sme sa pýtali, ako komunikácia so zvieraťom prebieha, aj to, ako sa stavia ku skeptikom. Odpovede nájdeš v nasledujúcich riadkoch.
Ako by ste človeku, ktorý o takejto komunikácii so zvieratami nikdy nepočul, vysvetlili, čo presne počas vašej konzultácie robíte?
V prvom rade musím povedať, že v mojej práci nie je žiadna „mágia“. Podobné veci sa nám bežne dejú všetkým, len si to neuvedomujeme. Napríklad nám niekto zavolá akurát vtedy, keď naňho myslíme, alebo matka zacíti, že sa niečo zlé stalo jej dieťaťu, hoci fyzicky ich delia desiatky kilometrov. Aj vám sa už určite stalo, že ste vošli do miestnosti a obratom ste cítili zlú atmosféru.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneNáš nervový systém neustále prijíma z okolia množstvo vnemov. Rozdiel medzi mnou a bežným človekom je len ten, že ja som sa naučila stíšiť vlastnú myseľ a zachytiť presne tieto jemné informácie.
Keď pes uteká z domu, majiteľ za tým vidí len zlozvyk. Ja mu pomôžem pozrieť sa na situáciu očami psa. Poviem mu, ako sa zviera doma cíti, aj to, čo potrebuje. Taktiež poradím majiteľovi kroky, ako zlepšiť ich vzájomný vzťah so psom tak, aby v rodine zavládol pokoj a dôvera.
Na svojom webe uvádzate, že komunikácia môže prebiehať aj na diaľku. Ako komunikujete so zvieraťom bez toho, aby ste sa s ním fyzicky stretli?
Pracujem výhradne na diaľku, pretože vtedy ma nič neruší. Ak by sa na mňa pes snažil skákať alebo by po dome chodili iní ľudia, nevedela by som sa upokojiť. Keď však pracujem na diaľku, zameriam sa na konkrétnu bytosť – podobne, ako keď sa rádio naladí na určitú frekvenciu. Dokážem odstrániť všetky ruchy v pozadí, stíšiť vlastnú myseľ a vnímať len pocity a vnemy vo vlastnom tele.
Aké informácie o zvierati a jeho majiteľovi potrebujete pred konzultáciou? Potrebujete napríklad fotografiu, meno, vek či informácie o jeho povahe?
Nepotrebujem fotografiu ani vek. Pýtam si iba meno klienta, meno jeho zvieraťa, druh zvieraťa a informáciu, či je živé alebo zosnulé.
Je možné, že vás informácie od majiteľa vopred navedú a následne ovplyvnia to, čo mu počas konzultácie poviete?
Postup svojej práce nastavujem práve tak, aby som sa zaujatosti bránila. Ak by mi klient už na začiatku rozpovedal celý svoj príbeh, len ťažko by som zastavila svoju logickú myseľ. Práve preto vyzývam klientov, aby mi vopred nepísali žiadne detaily.
Spočiatku teda vôbec netuším, aký problém klient rieši. Len sa nalaďujem na zviera a popisujem, čo cítim a vidím. Klient potom len potvrdzuje, či obrazom a vnemom, ktoré mu sprostredkovávam, rozumie.
Na začiatku prejdeme všeobecné otázky. Ako sa zviera cíti? S čím by mu mohol človek pomôcť? Ako vníma iné zvieratá v domácnosti? V druhej časti sedenia, keď už máme čisté informácie, môže klient dávať doplňujúce otázky.
Ako vyzerá samotná komunikácia? Vnímate konkrétne slová či vety, obrazy, emócie alebo telesné pocity? Ako dokážete rozlíšiť údajný odkaz zvieraťa od vlastnej myšlienky, intuície alebo predstavy?
Komunikáciu s informačným poľom zvieraťa sprostredkováva môj vnútorný systém, môžeme mu hovoriť intuícia. Tá sa rokmi mení. Ja som mala zo začiatku veľmi silnú vizuálnu a emocionálnu stránku. Postupne ale zosilnelo aj vnímanie telesných pocitov a prijímanie informácií vo forme slov a viet. Systém každého človeka je unikátny a využíva jazyk, ktorému konkrétny človek rozumie.
Niekedy prichádzajú konkrétne obrazy, pri ktorých klient potvrdí, že sa skutočne stali. Inokedy ide o symbolické príbehy, ktoré v sebe obsahujú určitý pocit, ktorý klient prežíva.
Vnem prijatý intuíciou je úplne iný ako vlastná myšlienka. Prichádza v sekunde, častokrát ešte skôr, ako si položím otázku. Je to ako blesk z jasného neba a väčšinou mne osobne nedáva žiadnu logiku. Až majiteľ potvrdí, že to, čo popisujem, sa im skutočne deje.
Aby som si bola istá, že moja myseľ nezasahuje do konzultácie, minimálne pol hodiny pred stretnutím sa pripravujem. Venujem sa mindfulness technikám na zameranie pozornosti, ktoré vypínajú logickú myseľ.
Platí človek za konzultáciu aj v prípade, že sa jej so psom spojiť nepodarí? Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
