Čo sa stane s telom človeka, ktorý sa ho rozhodne po smrti darovať medicíne? Takéto rozhodnutie môže pomôcť budúcim lekárom spoznať ľudské telo spôsobom, ktorý im učebnica ani obrázky nenahradia.
Cesta darcu na anatomický ústav sa však nezačína až po jeho smrti. Svoje želanie môže vyjadriť ešte počas života, dôležité je však povedať o ňom aj blízkym. Rodina totiž zohráva úlohu v tom, či sa telo na ústav napokon dostane.
Čo nasleduje potom? Telo sa musí pripraviť na výučbu, čo trvá celé mesiace. Študenti sa na ňom učia anatómiu, pričom nepoznajú meno darcu ani jeho životný príbeh. Ústav má zároveň spôsob, akým ľuďom za tento dar vzdáva úctu.
O celom procese sme sa rozprávali s docentkou Eliškou Kubíkovou z Anatomického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vysvetlila nám, ako darcovský program funguje, čo sa s telom deje po prijatí, aj to, čo ju za roky práce so študentmi najviac prekvapilo.
Ako môže človek ešte počas života platne vyjadriť želanie darovať svoje telo medicíne?
Existuje na to tlačivo a máme vypracovaný oficiálny darcovský program. Človek sa v ňom rozhodne, že po smrti daruje svoje telo na vedecké účely anatomickému ústavu. Príde k nám na ústav, vyplní a podpíše tlačivo. My ho zaregistrujeme do databázy darcov a on dostane kópiu tlačiva.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneKeď sa už stal darcom a neskôr by išiel do nemocnice alebo vážne ochorel, musí o tom byť informovaný niekto z príbuzných. Povie mu, že keď zomrie, treba zavolať na kontaktné číslo nášho anatomického ústavu, pretože je darcom. Ak je po smrti jasná diagnóza aj príčina úmrtia a nie je potrebná patologicko-anatomická pitva, telo z nemocnice prevezú k nám na ústav.
Ak však rozhodnutie nie je potvrdené notárom a nejde o jeho oficiálnu poslednú vôľu, príbuzní majú právo telo odmietnuť vydať, hoci si to zosnulý želal. Už sa nám stalo, že rodičia boli zaregistrovaní ako darcovia, ale ich deti povedali, že nechcú, aby sa mama alebo otec stali našimi darcami. V takom prípade nemáme právo trvať na tom, že si telo necháme.
Darca sa môže aj počas života rozhodnúť inak. Môže nám oznámiť, že hoci tlačivo na anatomickom ústave podpísal, svoje rozhodnutie zmenil. Niekedy nám príbuzní úmrtie oznámia, inokedy nie, takže nie každý zaregistrovaný darca napokon skončí u nás. V databáze máme približne tisíc darcov. Ak človek zomrie a všetko prebehne podľa jeho želania, telo sa dostane na anatomický ústav, pripraví sa a následne sa na ňom môžu učiť študenti.
Komu majú príbuzní po úmrtí zavolať a čo sa potom deje s telom?
Darca by mal mať pri sebe tlačivo alebo by mal so svojím rozhodnutím oboznámiť rodinu. Na tlačive je naše číslo, teda číslo Anatomického ústavu Lekárskej fakulty. Príbuzní nám zavolajú a my vyšleme vozidlo s príslušnými pracovníkmi, ktorí telo prevezmú.
Keď sa telo privezie, nie je pitvané a musí sa pripraviť na fixáciu. V stave, v akom príde, je v ňom ešte krv a ďalšie tekutiny. Na anatomickú výučbu potrebujeme telo pripravené iným spôsobom. Do stehennej cievy sa zavedie fixačný roztok, ktorý približne 24 hodín preteká celým telom. Telo sa akoby mierne naplní roztokom a potom sa vloží do špeciálneho bazéna s ďalším roztokom, ktorého súčasťou je formaldehyd.
V bazéne zostáva ešte šesť až sedem mesiacov. Hovoríme, že telo tam „zreje“. Až potom sa môže vybrať a použiť na anatomickú pitvu. Keď ho študenti pitvajú, nie je už zakrvavené. Majú úplnú orientáciu v štruktúrach, ale pracujú už s preparátom.
Čiže na ústave máte priestory, v ktorých sú telá niekoľko mesiacov uskladnené a čaká sa, kým budú pripravené?
Áno. Na našom ústave sú antikorové bazény, v ktorých sú telá uložené v roztoku s formaldehydom. Nachádzajú sa na mínus prvom podlaží fakulty. My ten priestor voláme „mŕtvolňa“. Telá sú tam fixované a uskladnené.
Ak sa pripravujú určité workshopy alebo výskum, telá sa nemusia vložiť do formaldehydu, ale uložia sa do chladiaceho zariadenia. Potom vyzerajú takmer ako pôvodní pacienti. Skúšajú sa na nich napríklad rôzne materiály a postupy.
Existujú aj takzvané flexibilné telá, pri ktorých sa používa iný spôsob fixácie. Nie sú také tuhé ako pri klasickej fixácii a všetky kĺby zostávajú pohyblivé. Je to však oveľa drahšie pre roztoky, ktoré sa pri tom používajú. Takéto telá sa hodia najmä traumatológom a ortopédom, ktorí skúšajú nové operačné materiály či náhrady kolenného alebo bedrového kĺbu.
Čo sa s telom deje ďalej?
Telo sa používa dovtedy, kým na ňom medici nepreberú všetko potrebné. Výučba je rozdelená. Najskôr majú kostný systém, teda osteológiu. Potom sa učia svaly, nasleduje pitva hrudníka a brucha, periférne cievy a nervy a napokon mozog a centrálny nervový systém. V tomto poradí je rozložená výučba aj pitva.
Keď je telo už detailne rozpitvané a hovoríme, že na ňom už nie je čo ukazovať, časti tela sa vložia do nádoby, kde prebehne macerácia. Mäkké časti sa oddelia od kostí. Kosti zostávajú u nás, ošetria sa peroxidom a nalakujú. Študenti sa potom osteológiu učia na reálnych kostiach.
Ostatný biologický materiál sa vloží do špeciálnych sudov, ktoré sa odvezú na kremáciu. Z krematória nedostávame žiadne pozostatky ani popol. Príbuzným teda neodovzdávame urnu, hoci sa na to niekedy pýtajú.
Spomienkou na darcov je pamätná tabuľa. Je na nej poďakovanie ľuďom, ktorí sa rozhodli darovať svoje telesné pozostatky anatomickému ústavu, aby sa anatómia stala miestom, kde „mŕtvi učia živých“. Text sa vytesá do mramoru. Ak chcú príbuzní počas sviatkov prísť a zapáliť sviečku, napríklad na Vianoce alebo na Dušičky, môžu to urobiť práve tam. Je to naše poďakovanie.
Existujú prípady, keď anatomický ústav telo nemôže prijať, hoci si to zosnulý želal?
Ak darca počas života ochorie napríklad na žltačku, je HIV pozitívny alebo má iné infekčné ochorenie, telo nemôžeme prijať. Je to kontraindikácia a študenti nemôžu pracovať s infekčným telom. V takom prípade máme právo telo odmietnuť.
Ako dlho môže darované telo slúžiť pri vzdelávaní budúcich lekárov? Aké najdlhšie obdobie ste zaznamenali?
Fixácia je taká účinná, že telo môže byť ponorené v bazéne aj niekoľko rokov. Fixačný roztok ho zakonzervuje. Nie je to tak, že by sa muselo spracovať do polroka. Môže slúžiť dlhodobo.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
