Myslíš si, že si našiel meteorit? Slovenský geológ upozorňuje na znaky, ktoré ťa môžu zmiasť. Tieto kamene si s ním ľudia často mýlia

Na prvý pohľad môže vyzerať ako obyčajný kameň, no niektoré kusy dokážu človeka poriadne zmiasť. Geológ, zberateľ a prevádzkovateľ Tribečského múzea minerálov v Jelenci Vladimír Libant vysvetľuje, podľa čoho možno doma odhadnúť, či máš v rukách niečo výnimočné, ktoré kamene sa za meteority často vydávajú a čo treba urobiť pri skutočnom náleze.

Jeho zbierka meteoritov je aktuálne súčasťou výstavy Meteority – poslovia z vesmíru v Tihányiovskom kaštieli Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, ktorá potrvá do 4. októbra 2026.

Keď magnet nestačí

Ročne sa na Vladimíra Libanta obracia približne desať ľudí, ktorí chcú overiť kameň, o ktorom si myslia, že pochádza z vesmíru. Zatiaľ sa však žiadny z týchto nálezov ako meteorit nepotvrdil.

„Niektorí kameň prinesú osobne, iní pošlú fotografie. Zatiaľ sa však ani jeden z týchto nálezov nepotvrdil ako meteorit. Nechcem tým však nikoho odrádzať – raz môže prísť aj ten pravý. Treba však povedať, že nájsť meteorit je oveľa vzácnejšie, než sa zdá,“ uvádza Libant pre EMEFKA.

Najčastejším dôvodom, prečo ľudia kameň považujú za meteorit, je jeho magnetickosť. Rovnako zavádzajúca môže byť vysoká hmotnosť alebo tmavý povrch. „Najčastejšie rozhodne magnetickosť. Magnet sa ku kameňu prichytí a človek si povie: ‚Tak toto už musí byť meteorit.‘ Lenže magnetických je aj veľa bežných pozemských hornín a najmä rôznych železiarskych trosiek. Ľudí často zaujme aj nezvyčajne vysoká hmotnosť alebo tmavý, akoby opálený povrch. Ani jeden z týchto znakov však sám osebe nestačí,“ upozorňuje geológ.

Avšak ak nájdeš kameň, o ktorom si si nie istý, či je z našej planéty, ako prvá pomôcka môže podľa Libanta poslúžiť obyčajný magnet. Meteority naň reagujú, keďže obsahujú železo, hoci nie všetky rovnako výrazne. Ako už upozornil, len magnetickosť nerozhoduje.

„Magnet však môže povedať nanajvýš ‚možno‘ – pravosť nepotvrdí. Navyše existujú aj meteority, ktoré naň reagujú len nepatrne. Potom sa treba pozrieť na povrch. Čerstvý meteorit má často tenkú tmavú tavnú kôru, ktorá vznikla počas preletu atmosférou. Neobsahuje bublinky a diery ako troska/škvara. Neodporúčam ho však rozbíjať, brúsiť ani čistiť – práve povrch môže niesť dôležité znaky,“ vysvetľuje Libant.

Najčastejšie napodobeniny

V praxi sa podľa Libanta ako najčastejšie napodobeniny, ktoré si ľudia môžu zmýliť s meteoritom, objavujú priemyselná alebo železiarska troska.

„Jednoznačne vedie priemyselná alebo železiarska troska. Býva tmavá, ťažká, magnetická a niekedy vyzerá, akoby bola natavená pri páde z vesmíru. V skutočnosti však vznikla v peci a často ju prezradia bubliny,“ uvádza Libant.

Zároveň dodáva, že „druhou častou napodobeninou je magnetit – prirodzene magnetický minerál železa. Treťou sú rôzne horniny s lokálne vysokým obsahom železa, najmä sopečné andezity a čadiče. Tie môžu byť ťažké, hrdzavé až čierne a na prvý pohľad pôsobia skutočne ‚kozmicky‘. Príroda však dokáže vytvoriť zvláštnejšie kamene, než si niekedy predstavujeme“.

Pokračovanie článku na druhej strane (nájdeš tam aj fotografiu kalcitu v tvare rozkvitnutej ruže)