Bludy mu povedali, že mu vysychá krv v tele. Mladík prezývaný „upír zo Sacramenta“ ju potom pil zo svojich obetí

Vo filme či seriáli spoznáme upíra okamžite. Má ostré zuby, vychádza po zotmení a pre obeť býva rovnako nebezpečný ako príťažlivý. Takto ho však ľudia nevnímali vždy. Vo folklóre bol desivou bytosťou spájanou so smrťou a chorobou, pričom veľakrát išlo o nemŕtveho človeka, naháňajúceho hrôzu svojim susedom či rodinným príslušníkom. Na tajomného aristokrata ho začala meniť literatúra 19. storočia a neskoršie knihy a filmy mu pridali aj city, s ktorými sa dalo stotožniť – takýto popis však neplatí pre upíra, o ktorom si porozprávame v tomto článku.

Muž v centre tohto príbehu sa nebál denného svetla, dreveného kolu a ani cesnaku. Bál sa vlastného tela. Bol totižto kompletne presvedčený o tom, že sa s jeho krvou deje niečo hrozné, hoci vyšetrenia jeho predstavy nepotvrdzovali. Z obyčajného jedla sa v jeho očiach stal možný jed a z blízkych ľudí osoby, ktorým nemohol veriť.

Niekoľko rokov chodil za lekármi, menil bývanie a striedal pokojnejšie obdobia s čoraz znepokojujúcejším správaním. Rodina vedela, že potrebuje pomoc, zdravotníci sa s ním stretávali opakovane, a keď sa po liečbe vrátil k bežnému životu, mohlo sa zdať, že to najhoršie je za ním. Potom sa však do jeho života opäť začala vkrádať temnota a v roku 1977 jej prepadol.

Koncom toho roka potom v kalifornskom meste zomrel muž, ktorý vykladal nákup pri svojom dome. O niekoľko týždňov neskôr našli ďalšiu obeť. Vyšetrovatelia ešte nevedeli, že oba prípady vedú k človeku, ktorý už dávno predtým hovoril o svojej krvi a ktorému zdravotníci kedysi dali prezývku Dracula.

Chlapec, ktorého spolužiaci poznali ako Ricka

Richard Trenton Chase sa narodil v roku 1950. Keď bol malý, učitelia a známi ho podľa neskorších spomienok považovali za milého, spolupracujúceho chlapca. Jeho rodina si neustále prechádzala finančnými problémami a hádkami. Rôzne zdroje uvádzajú, že Richard si už v tomto období odskakoval z problematického rodinného prostredia k činnostiam, ktorým takéto deti veľakrát prepadajú – k zakladaniu požiarov a ubližovaniu zvierat.

Na strednej škole ho spolužiaci volali Rick. Spočiatku medzi nich zapadal, mal kamarátov, chodil upravený a stretával sa dokonca aj s dievčatami. Nešlo teda o úplného asociála. Po rozchode rodičov strávil istý čas so sestrou u príbuzných v Los Angeles, potom sa vrátili do rodného Sacramenta. Ľudia, ktorí ho poznali, si pamätali aj obdobie, keď s ním bolo možné viesť celkom obyčajný rozhovor. Potom ale postupne prišiel zlom.

Chase začal zanedbávať školu, dostával sa do konfliktov a užíval m*rihuanu aj iné psychotropné látky. V roku 1965 ho zadržali pre držbu m*rihuany a súd mu uložil víkendové verejnoprospešné práce. Strednú školu dokončil, no jeho výsledky sa dramaticky zhoršili. Neskôr sa zapísal na American River College, ani tam však v štúdiu dlho nevytrval. Jeho život sa začal rúcať.

Ako osemnásťročný sám vyhľadal psychiatra. Hovoril s ním o intímnych problémoch, obavách zo svojho psychického stavu aj o napätí v rodine, ktoré pretrvávali aj po rozchode rodičov. Pomoc teda nebola len niečo, k čomu ho neskôr priviedli rodičia – v jednom období ju hľadal aj on. Po škole však nedokázal dlhšie pracovať a začal sa vzďaľovať priateľom a všetkým známym.

Hneď ako dosiahol vek 20 rokov, vzal si svoje veci a odišiel žiť na vlastnú päsť. Čoskoro si našiel spolubývajúcich, ktorí si však začali všímať zanedbávanie hygieny a správanie, ktoré ich desilo. Jeden z opisovaných incidentov sa skončil tým, že Chase zatarasil dvere svojej izby a tvrdil, že sa k nemu niekto pokúša dostať. Jeho podivuhodné správanie však už len gradovalo.

Telo, ktorému prestal veriť

Chase sa čoraz viac sústreďoval na svoje zdravie. Mal pocit, že mu zlyhávajú orgány a v tele sa odohrávajú procesy, ktoré lekári prehliadajú. Keď dostal uistenie, že vyšetrenia nič také neukázali, úľava neprichádzala. Vracal sa s novými ťažkosťami a bol presvedčený, že problém skrytý v ňom lekári len nedokážu identifikovať. Jeho zdravotné ťažkosti napokon viedli aj k tomu, že si prestal rozumieť s vlastnou matkou, ktorú začal obviňovať z toho, že sa ho snaží otráviť svojim jedlom.

V tomto období začal praktizovať veľmi zvláštne rituály. Napríklad: Kládol na hlavu pomaranče, pretože veril, že tak jeho mozog prijme vitamín C. Inokedy si zas myslel, že sa mu v lebke pohybujú kosti. Tieto predstavy určovali, čo zje, komu uverí a ako si vysvetlí vlastný strach.

V decembri 1973 potom prišiel do nemocnice s tvrdením, že mu prestalo pracovať srdce a obličky. Taktiež sa sťažoval na to, že mu v tele neprúdi žiadna krv. Lekári však nič zvláštne v jeho tele neobjavili, a tak sa rozhodli, že ho pošlú na psychiatrické vyšetrenie. Tam na mieste zaznela diagnóza paranoidnej schizofrénie.

Prezývku dostal ešte pred vraždami

Na jar 1976 ho otec našiel v byte bledého a chorého. Chase sa potom dal do vysvetľovania kurióznej činnosti, ktorá spôsobila jeho najnovšie ťažkosti. Vysvetľoval, že zjedol králika, ktorý sa mohol dostať do styku s kyselinou z batérie. Podľa neskorších opisov si tiež do tela vstrekol krv toho králika. Lekári tentokrát zistili vážny zdravotný problém a previezli ho na psychiatrické oddelenie, no on naďalej tvrdil, že sa jeho telo rozpadá a krvný obeh nefunguje.

V liečebnom zariadení jeho správanie znepokojovalo aj personál, keďže neustále rozprával o krvi a o zabíjaní zvierat. Zamestnanci mu podľa štúdie jeho psychologického profilu žartovne dali prezývku „Dracula“. Meno, ktorým ho neskôr poznali tisíce ľudí, sa tak objavilo ešte skôr, než zabil a „vypil“ prvú obeť.