Obedová prestávka patrí medzi tie časti pracovného dňa, na ktoré sa človek teší už od rána. Nie preto, že by bol hladný o 8:17. Jednoducho potrebuje vedieť, že ho čaká niečo pekné.
Na papieri ide o jednoduchú vec. Vyberieš si jedlo, naješ sa a vrátiš sa do práce. V slovenskej kancelárii sa však obed dokáže zmeniť na kolektívny projekt s niekoľkými krízovými fázami.
Najskôr nikto nevie, kam ísť. Potom všetci presne vedia, kam nechcú ísť. A o dve hodiny neskôr polovica kancelárie ľutuje, že vôbec jedla.
1. O 11:00 sa začína najťažšie rozhodovanie dňa
„Kam ideme na obed?“ Jedna otázka a pracovná produktivita na najbližších pätnásť minút končí.
Jeden chce pizzu, druhý niečo ľahké a tretí odmieta podnik, kde boli včera. Štvrtý otvorí všetky obedové menu v okolí a začne situáciu analyzovať ako kúpu nehnuteľnosti.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okne„Tu majú kuracie.“ „Kuracie bolo v pondelok.“ „A čo toto bistro?“ „Tam dávajú malé porcie.“
Nakoniec skupina skončí presne tam, kde chodí každý týždeň. Samozrejme, všetci sa tvária, že tentoraz išlo o dôkladne premyslené rozhodnutie.
2. Kolega s dózou môže zmeniť atmosféru na celom poschodí
Nie každý chodí na menučko. Niektorí prichádzajú pripravení s vlastným jedlom v plastovej nádobe. Na tom nie je nič zlé. Až do chvíle, keď niekto vytiahne rybu.
Kancelárska mikrovlnka vtedy prestáva byť obyčajným spotrebičom. Mení sa na distribučné centrum vône, ktorá sa do troch minút dostane každej časti officu vrátane zasadacej miestnosti.
Páchateľ sedí pri stole a spokojne obeduje lososa s ryžou. Zvyšných dvadsať ľudí zatiaľ nenápadne otvára okná.
Nikto nič nepovie. Veď sme dospelí profesionáli. Len od tej chvíle má kolega novú identitu: ten, čo zohrieva rybu.
3. Pri pokladni začína slovenská finančná matematika
Obed prebehol pokojne. Teraz už stačí zaplatiť. A práve tu nastáva problém.
„Mne zober celé stravné.“ „Na karte mám už iba šesť eur.“ „Ja ti doplatím euro dvadsať.“ „Počkaj, ja som minule platila tebe.“
Za človekom stojí osem hladných zákazníkov a sleduje účtovníctvo v priamom prenose. Do toho niekto zisťuje, či podnik vôbec berie jeho konkrétnu stravovaciu kartu. Ďalší chce rozdeliť účet na päť častí.
Čašník medzitým začína premýšľať, či by nebolo jednoduchšie zmeniť profesiu.
4. Tesne po obede prichádza päť minút čistého šťastia
Jedlo je zjedené, káva objednaná a pracovné povinnosti sa na chvíľu zdajú byť problémom budúceho človeka. Toto je zlatý moment obedovej prestávky.
Kolegovia sa konečne nerozprávajú o deadlinoch. Preberajú víkend, dovolenky, susedov alebo najnovšiu kancelársku drámu. Presne vtedy vznikajú aj legendárne vety typu: „Dáme si ešte kávu? Veď máme čas.“
Nemáte. Ale na päť nádherných minút tomu všetci veríte. Potom sa niekto pozrie na hodinky. A nastáva tichý návrat do reality.
5. O 13:30 prichádza boj o prežitie
Obedová prestávka skončila. Pred tebou svieti monitor a otvorený Excel. Problém je, že tvoje telo je preladené na úplne iný program. Najmä ak si si dal černohorský rezeň, hranolky, tatársku omáčku a polievku. V tej chvíli sa mozog rozhodne, že pracovný výkon môže pokračovať až zajtra.
Viečka začínajú byť podozrivo ťažké. Čítaš ten istý e-mail trikrát. Ani raz nevieš, čo v ňom bolo.
Kolega vedľa teba zíva tak intenzívne, že to spustí reťazovú reakciu cez celú kanceláriu. A presne vtedy, samozrejme, príde čas na plánovaný meeting.
Obedová prestávka tak každodenne začína nádejou a končí miernou biologickou porážkou. Napriek tomu sa ďalší deň o jedenástej znova ozve tá istá otázka: „Tak čo, kam dnes ideme?“
