Slovenské školy čakajú v najbližších mesiacoch viaceré zmeny, ktoré ovplyvnia učiteľov aj žiakov. Pedagógovia získajú bezplatný prístup k pokročilým AI nástrojom, no vedenie školy musí najskôr splniť dôležitú podmienku.
Novinky sa dotknú aj ôsmakov, ktorí uvažujú nad štúdiom na bilingválnom gymnáziu. Tí dostanú poslednú šancu prihlásiť sa do päťročného programu ešte pred ukončením základnej školy. Plán ministerstva však vyvolal nesúhlas medzi študentmi, ktorí žiadajú jeho prehodnotenie.
Školy si musia aktivovať účet, inak sa k AI nástrojom nedostanú
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pripomína riaditeľom základných a stredných škôl, aby si aktivovali účet v systéme RIAM 2.0. Práve cez tento účet bude možné v priebehu októbra objednávať bezplatné licencie na viaceré nástroje umelej inteligencie pre učiteľov.
Rezort zabezpečuje pedagógom prístup k pokročilým verziám nástrojov Copilot, ChatGPT, Mistral a Gemini. „Učitelia ich budú môcť využívať napríklad pri príprave na vyučovanie, administratívnych úlohách či prispôsobovaní výučby individuálnym potrebám žiakov,“ priblížil rezort.
Keďže objednávanie licencií sa otvorí počas októbra, školy by si mali podľa ministerstva skontrolovať účet RIAM 2.0 už teraz. Dôležité je zároveň overiť, či sú v systéme uvedení všetci učitelia, ktorým chce škola prístup k nástrojom objednať.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePre školy tak ide o možnosť využívať technológie, ktoré môžu pedagógom uľahčiť časť každodennej práce. Ministerstvo školstva zároveň mení aj niektoré pravidlá, podľa ktorých sa žiaci dostávajú na stredné školy.
Bilingválne gymnáziá čaká zmena. Ôsmaci majú poslednú šancu
V školskom roku 2026/2027 si môžu žiaci ôsmeho ročníka základnej školy poslednýkrát podať prihlášku do päťročných bilingválnych vzdelávacích programov. V ďalších rokoch už budú mať k týmto programom prístup len žiaci, ktorí ukončia deviaty ročník.
Ministerstvo vysvetľuje, že cieľom je, aby žiaci najskôr absolvovali celý vzdelávací cyklus základnej školy a až následne pokračovali na strednej škole.
„Zmena reaguje na odporúčania Európskej komisie a OECD týkajúce sa skorého rozdeľovania žiakov do rôznych vzdelávacích prúdov. Cieľom je, aby hlavný vzdelávací prúd nebol zaťažovaný odchodom časti žiakov. Súvisí to zároveň s kurikulárnou reformou základného vzdelávania,” vysvetľuje ministerstvo.
Kurikulárna reforma stojí na troch vzdelávacích cykloch. Deviaty ročník je ich plnohodnotnou súčasťou, ktorá má svoj význam a obsahové náležitosti, ktoré by žiactvo malo absolvovať.
Rezort zároveň upozorňuje, že pri prechode zo základnej školy na strednú by sa nemali posudzovať iba vedomosti či talent. „Dôležitým faktorom, ktorý je potrebné brať do úvahy pri prechode žiakov zo základnej školy na strednú školu, nie je len talent a vedomosti dieťaťa, ale aj jeho sociálna zrelosť a personálna pripravenosť na stredoškolské štúdium,” podotýka rezort školstva.
Zmena zároveň súvisí so snahou zjednotiť systém prijímania na stredné školy a nadväzuje aj na pripravovanú jednotnú prijímaciu skúšku. Výnimkou však zostanú bilingválne programy fungujúce na základe medzinárodných dohôd. Tie budú môcť za splnenia podmienok naďalej prijímať aj žiakov z ôsmeho ročníka.
Päťročná dĺžka bilingválneho štúdia pritom zostáva zachovaná. Ministerstvo zdôrazňuje, že nejde o výnimočne dlhý model, keďže päť rokov trvá napríklad aj štúdium na hotelových akadémiách.
Študenti so zmenou nesúhlasia
Proti zrušeniu možnosti prijímať ôsmakov na päťročné bilingválne gymnáziá sa postavila Študentská rada stredných škôl. Od ministerstva a ministra školstva Tomáša Druckera žiada, aby rozhodnutie prehodnotili.
„Sme presvedčení, že bilingválne gymnáziá by mali mať aj naďalej možnosť prijímať žiakov už po ukončení ôsmeho ročníka. Práve táto možnosť bola dlhodobo jednou z podstatných charakteristík päťročného bilingválneho štúdia a zároveň významným dôvodom, prečo sa množstvo žiakov rozhodovalo pre tento typ vzdelávania,” uviedla predsedníčka ŠRSŠ Vanesa Rumančiková.
Podľa rady pritom prijatie po ôsmom ročníku nebolo automatické a žiaci museli úspešne zvládnuť prijímacie konanie. ŠRSŠ preto tvrdí, že prípadné nedostatky jednotlivých programov by sa mali riešiť ich kontrolou a nastavením jasných podmienok, nie plošným obmedzením všetkých bilingválnych gymnázií.
