Svet funguje vďaka rôznym neviditeľným procesom, no jedným z tých najdôležitejších sú peniaze. Papierové bankovky a mince postupne miznú z našich životov a náš každodenný život sa opiera naše internetové bankové účty. Čo by sa však stalo, ak by jedného dňa prestali fungovať všetky bankové aplikácie?
Takto vyzerá jeden zo scenárov, pred ktorými varuje Jiang Xueqin, pedagóg a geopolitický komentátor prezývaný aj „čínsky Nostradamus“. V podcaste The Diary of a CEO podľa webu LADbible načrtol možnosť útoku, ktorý by namiesto budov zasiahol finančné základy každodenného života.
Podľa zdroju sa jeho obavy nekončia pri bankách. Jiang predpokladá, že civilizácia počas nasledujúcich dvadsiatich rokov prejde kolapsom. Za nebezpečnú považuje kombináciu rastúcej nerovnosti, dlhov, polarizácie a oslabovania globálnej spolupráce.
„Ak dôjde k ďalšiemu útoku podobnému 11. septembru na Spojené štáty, verím, že zasiahne americkú finančnú infraštruktúru,“ povedal Jiang v podcaste. V jeho hypotetickom scenári útočníci zasiahnu servery s finančnými údajmi a ľudia zostanú v neistote, čo sa stalo s ich úsporami. Niečo podobné by sa bez problémov mohlo odohrať aj v Európe.
Panika a chaos
Najväčšiu silu takéhoto útoku vidí v následnej panike. Ochromenie bankových služieb by podľa neho mohlo vyvolať chaos medzi miliónmi ľudí. Jeho širšia predstava kolapsu pritom zahŕňa postupné rozpadávanie systému, ktorý stojí na vzájomnej závislosti krajín a ich schopnosti spolupracovať.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneDesivá je na tejto predstave najmä jej obyčajnosť. Človek nemusí vidieť výbuch ani počuť sirény. Stačí, že prestanú fungovať služby, ktoré používa automaticky. Z nákupu potravín, zaplatenia nájmu či výberu hotovosti by sa zrazu stal problém, pri ktorom každá ďalšia hodina neistoty zvyšuje napätie.
Kolaps civilizácie podľa čínskeho Nostradama
Jiang tvrdí, že svet už vstúpil do obdobia kolapsu. „Myslím si, že žijeme v čase, keď sa svet rúca,“ vyhlásil. Podľa neho technologický pokrok potrebuje väčšiu špecializáciu a globálnu spoluprácu, ktorú však vojna v Iráne a na Ukrajine naruší a prinúti krajiny viac sa spoliehať na seba.
„Nezažívame tretiu svetovú vojnu. Nezažívame zmenu globálneho poriadku. Počas nasledujúcich dvadsiatich rokov zažijeme kolaps samotnej civilizácie,“ povedal.
Situáciu prirovnáva ku kolapsu civilizácií na konci doby bronzovej, keď podľa jeho výkladu klimatické zmeny, hladomor a migrácia preťažili existujúce systémy. „Keď sa zrútil systém, zrútil sa celý svet,“ poznamenal.
„Živý Nostradamus“ varuje pred neviditeľnou vojnou
Podobne temnú budúcnosť opisuje aj Brazílčan Athos Salomé, známy pod prezývkou živý Nostradamus. Jasnovidec a samozvaný futurista očakáva konflikty, v ktorých budú dôležitú úlohu zohrávať digitálne siete, umelá inteligencia a narúšanie komunikácie.
Salomé spomína rozsiahle útoky na banky a zdravotníctvo, problémy so satelitnými systémami aj záplavu zmanipulovaných videí a propagandy. V jeho predpovediach sa bojisko presúva do zariadení, ktoré nosíme vo vrecku, a do systémov, od ktorých závisia celé mestá.
Predstava „neviditeľnej vojny“ pôsobí nepríjemne práve preto, že jej následky môžu vyzerať ako séria nesúvisiacich porúch. Nefungujúce platby, výpadky komunikácie či nedostupné služby by ľudia spočiatku mohli považovať za technické problémy – až ich rozsah by ukázal, že sa deje niečo vážnejšie.
Na zraniteľnosť bánk upozorňujú aj odborníci
Kybernetické hrozby sa objavujú aj v analýzach Medzinárodného menového fondu. Ten v apríli 2024 upozornil, že závažný incident môže narušiť finančnú stabilitu cez prerušenie kľúčových služieb, stratu dôvery a šírenie problémov medzi prepojenými inštitúciami.
Banky spracúvajú citlivé údaje a často využívajú rovnakých technologických dodávateľov, výpadok na jednom mieste preto môže zasiahnuť viacero spoločností súčasne. Fond tak apeluje na význam ochrany systémov, pripravenosti na incidenty a schopnosti rýchlo obnoviť prevádzku.
Pri takomto probléme nejde iba o obrazovku s chybovým hlásením, najdôležitejším sa stáva, ako dlho výpadok trvá, koľko služieb zasiahne a či ľudia dôverujú vysvetleniam, ktoré dostávajú. Práve neistota môže z technického incidentu urobiť oveľa širší spoločenský problém.
Keď sa viacero kríz spojí
Možnosť rozsiahleho spoločenského otrasu skúma aj vedecká práca Climate Endgame, publikovaná v roku 2022 v časopise PNAS. Tím okolo výskumníka Lukea Kempa sa v práci zaoberá najvážnejšími scenármi klimatickej zmeny a tým, ako môžu spúšťať ďalšie krízy.
Autori v práci upozorňujú, že klimatické otrasy, konflikty, politická nestabilita a finančné problémy sa môžu navzájom zosilňovať a šíriť naprieč krajinami. Najväčšou hrozbou je ich súbeh, ktorý by mohol preťažiť systémy schopné zvládnuť jednotlivé krízy samostatne.
